Hospodársky denník
USD50,6 Sk
EUR43 Sk
CHF28,221 Sk
CZK1,263 Sk
  Pondelok  11.Júna 2001

Baktérie a genóm

V ľudskom genóme sa pravdepodobne nachádza niekoľko desiatok samostatných génov baktérií. O ich presnom počte sa vedú diskusie. Na probléme pracujú aj mnohé medzinárodné vedecké tímy. Vedci z amerického Institute for Genomic Research (IGR) v Rockville tvrdia, že bakteriálny pôvod môže mať asi štyridsať ľudských génov a nie 113 až 223, ako sa uvádzalo vlani bezprostredne po rozlúštení takmer kompletného genómu človeka. O kritickej diskusii na túto tému informoval americký odborný časopis Science.

Gény baktérií sa podľa niektorých vedcov dostali do dedičného materiálu človeka asi v rámci evolučného procesu. Predchodcovia baktérií v epoche jednobunkovcov boli potravou už uvedených vyvinutých buniek, ktorých jadro bolo oddelené membránou. Tento spôsob v sebe skrýval vysokú pravdepodobnosť prevzatia cudzieho genetického materiálu.

Tento takzvaný laterálny génový transfer medzi rôznymi druhmi sa dodnes prejavuje pri malom počte bakteriálnych génov, ktoré sa dajú nájsť v mnohobunkových organizmoch vrátane človeka. Aj evolučný vývoj bunkových organel (napríklad mitochondrií) by mohol byť príčinou génového transferu medzi rôznymi druhmi.

Vedci z IGR však tieto teórie spochybňujú. Domnienka, že človek v sebe nosí gény baktérií, sa totiž zakladá len na jednoduchom porovnaní sledu génov doteraz analyzovaných organizmov. Tak sa aj v ľudskom genóme našlo asi 40 génov, ktorých nositeľmi sú baktérie, ale žiadne iné stavovce. To však podľa vedcov z IGR stále nedokazuje transfer bakteriálnych génov. Rozdiely medzi genómami stavovcov mohol totiž zapríčiniť aj evolúciou podmienený úbytok génov. Doterajšie výskumy nedali definitívnu odpoveď na rozlúštenie kompletného genómu človeka. No podstatne posunuli vývoj dopredu.

(dan)

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.