Európskym politikom nechýba optimizmus

Dolár oproti euru napriek tomu neprestáva získavať na prevahe

Zdá sa, že vyhlásenia európskych politikov na podporu spoločnej meny naberajú druhý dych. Minulý týždeň na luxemburskom stretnutí EÚ predseda rady ministrov financií, belgický člen vlády Didier Reynders pre agentúru Reuters povedal, že americký hospodársky útlm by mohol byť výraznejší, ako sa pôvodne očakávalo. Vzápätí však dodal, že tento pokles predstavuje podľa neho najväčšiu hrozbu pre štáty Európskej menovej únie, ale aj napriek tomu z dlhodobejšieho hľadiska vidí vývoj ekonomiky eurolandu pozitívne. Všimnime si vývoj spoločnej európskej meny oproti americkému doláru v dlhodobejšom horizonte. Jednotná mena zo začiatočnej hodnoty 1,18 USD za jedno euro v roku 1999 sa postupne oslabovala a v súčasnosti dosahuje úroveň 0,85 USD/1 EUR. Prečo americká mena oproti euru sa v poslednom období posilňuje? Aký bude budúci vývoj na tejto základnej parite? Z teórie vyplýva, že kurz meny je odrazom vývoja hospodárstva danej krajiny. Americká ekonomika od začiatku deväťdesiatych rokov zaznamenala boom v sektore technológií a internetu. Táto „nová ekonomika“ spôsobila, že hospodárstvo USA sa začalo vzmáhať a krajina sa stala po viac ako 30 rokoch opäť dominantnou v tomto sektore. USA sa stalo zaujímavou aj pre zahraničných investorov. Kompozitný technologický index NASDAQ v čase najväčšej slávy, v marci minulého roka, dosahoval hodnotu viac ako 5000 bodov. Hospodársky rozmach postupom času zasiahol aj zvyšok sveta vrátane Európy. V tom čase sa jedno euro predávalo za 89 USc (máj 2000). Začali sa objavovať hlasy, že takýto vývoj je neudržateľný a postupne sa hospodárstvo najväčšej ekonomiky môže ocitnúť v recesii. Ku koncu roka došlo k prasknutiu bubliny, ktorá sprevádzala sektor „novej ekonomiky“ a rast USA sa postupne spomaľoval. V novembri spoločná mena testovala svoje existenčné minimum 0,827 USD za EUR. Tento prepad bol spôsobený zverejnenou infláciou v krajinách eurozóny, ktorá bola o poznanie vyššia oproti základnému dlhodobému cieľu Európskej centrálnej banky. Tá musela na devízovom trhu zasiahnuť intervenciami na podporu spoločnej meny.

Neskôr euro na parite oproti doláru chytilo druhý dych a v januári tohto roka sa dostalo až na úroveň 96 USc. Objavili sa prognózy, že v najbližšom období dôjde na hlavnej parite k vyrovnaniu. Avšak mnohí si neuvedomili, že hospodársky rast eurozóny je ťahaný, ako všade na svete, americkou ekonomikou. Ak sa tá nachádza v recesii, je viac ako isté, že spomalenie rastu zasiahne aj druhú stranu Atlantiku. A práve tu niekde môžeme nájsť začiatky tohtoročných miním spoločnej meny. Problémom hlavnej parity EUR/ USD nie je to, že tempo rastu HDP eurozóny je nižšie ako v minulom období, ale to, že je nižšie ako v USA.

Ďalším faktorom, ktorý tiež ovplyvňuje kurz meny, je postoj centrálnej banky. ECB sa na rozdiel od FED-u postavila k hospodárskemu útlmu svetovej ekonomiky odlišne. FED v tomto roku už viackrát znížil svoje úrokové sadzby, aby stimuloval dopyt obyvateľstva, a tým zastavil prepad HDP krajiny. Na druhej strane treba podotknúť, že americká centrálna banka urobila tento krok aj pod hrozbou nárastu inflácie v USA. ECB skôr ako rast sleduje práve vývoj cenovej hladiny v krajinách EMÚ. Jej dlhodobým cieľom je udržanie inflácie do hodnoty 2 %, ktorý, zdá sa, je v súčasnosti nad jej možnosti. Odhady ekonómov predpovedajú, že hodnota májového CPI indexu v eurolande dosiahne 3 %. Aj napriek svojej politike ECB prekročila svoj tieň a začiatkom mája prekvapujúco znížila úrokovú sadzbu o 0,25 %. Trhy reagovali spočiatku kladne, avšak neskôr investori stratili záujem o euro. Táto nečakaná zmena v úrokovej politike stála túto inštitúciu stratu dôvery. V hodnotení popredných analytikov sa európska banka umiestnila na poslednom mieste. V súčasnosti pri rastúcej inflácii a poklese HDP v eurozóne nemá banka priestor na úpravu sadzieb, a tým aj na podporu eura.

V súvislosti s obmedzenou manévrovanosťou ECB v úrokovej politike sa dostáva na povrch požiadavka intervencie v prospech spoločnej meny. Posledné vyhlásenia predstaviteľov ECB však nepredpokladajú využitie tohto nástroja. Intervencie v prospech spoločnej meny môžu prísť skôr z USA ako z ECB, pretože sa množia informácie, že silný dolár robí problémy americkému exportu na európskom trhu.

Keďže v súčasnosti neexistuje priestor na úpravu sadzieb ECB a ani intervencie nie sú reálne, kurz eura oproti USD bude v prevažnej miere ovplyvnený vývojom ekonomiky (HDP) v EMÚ a USA. Krátkodobú dôveru v spoločnú menu môžu vzbudiť aj optimistické vyhlásenia európskych politikov a predstaviteľov ECB.

Marcel Laznia