Pacienta musíme akceptovať

Ústava predsa garantuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť

V lekárňach nám pripravujú novinku v podobe pokladničného systému, pacienti si budú musieť vymáhať peniaze za zaplatené lieky, ktoré dostali na recept od svojej zdravotnej poisťovne. Netreba vari zdôrazňovať, že na to nie sme pripravení administratívne, ani organizačne. Na chaos, ktorý môže vzniknúť pri naháňaní vlastných peňazí radšej nemyslieť. Tento postup je výsledok rokovaní na pôde ministerstva zdravotníctva a z neho vyplývajúcej nespokojnosti lekárnikov. Ak farmaceutickú sféru v júni neoddlžia, rozhodnutie uplatnia v praxi. Trpezlivosť stratili nielen distribútori, ale aj mnohí výrobcovia, ktorí tiež žiadajú len hotovosť. V zdravotníctve sme sa teda dostali do stavu, keď sme nútení akceptovať tzv. nútenú rajonizáciu, v nemocniciach slobodná voľba lekára či odborníka neplatí a v situácii, keď zdravotnícke zariadenia nemajú dostatok peňazí, nie je ani záujem prijímať ďalších pacientov, tí sa stávajú skôr príťažou. V rozpore s platnými zákonmi sa od chorých u nás vynucujú priame platby, či už za lieky alebo ďalšiu zdravotnú starostlivosť. Pritom v Ústave Slovenskej republiky v Čl. 40 je jasne napísané, že: „Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.“ Platíme si zdravotné i sociálne poistenie, no všeobecne je známe, že nie je rovnaký prístup k pacientom v oblasti zdravotnej starostlivosti. Nikto z tých, čo mali možnosť podať návrh na zmenu legislatívy v tejto oblasti to neurobil, napriek tomu, že bezplatnosť zdravotníctva je u nás dávno fikciou. No najhoršie je, že na to všetko dopláca ten, pre ktorého sú služby v zdravotníctve určené. Ministerstvo zdravotníctva núti lekárov šetriť na liekoch a finančne ich na úsporách chce motivovať, no niet toho, kto by posúdil skutočnú účinnosť liečby. Problémy majú aj epidemiológovia pri ordinovaní drahších očkovacích látok, aj keď sa u nás v tomto rezorte na iných miestach vyhadzujú milióny.

Čo sa ešte musí stať, aby zodpovední za situáciu v tomto štáte pochopili, že takto to v zdravotníctve ďalej ísť nemôže? Z výsledkov hospodárenia poisťovní vyplýva, že úsporné opatrenia ministerstva zdravotníctva v oblasti lôžkových zariadení sa zatiaľ neprejavili v stabilizácii financovania zdravotníckych zariadení. Náklady na výkony medziročne vzrástli o 11 %, záväzky poisťovní za výkony o ďalších asi tak 9 %. Ministerstvu sa nepodarilo stabilizovať ani výdavky na lieky. Napriek novej kategorizácii liečiv z februára minulého roka vzrástli výdavky na lieky a zdravotnícke pomôcky o 15 %, no záväzky v tejto oblasti dokonca o 28 %. Toto všetko ťažko možno považovať za úspech. Rozdiel medzi zdrojmi a nákladmi rástol v porovnaní s predchádzajúcim rokom výrazne pomalšie, prejavilo sa to v náraste záväzkov zdravotných poisťovní. V minulom roku štátny rozpočet ušetril na platbách poistného viac ako 5 mld. Sk, na nevyhnutnú sanáciu rozpočtov poisťovní však použil 1,5 mld. Sk. Zvyšok takýchto „úspor“ štátu ovplyvnil nárast deficitov v zdravotných poisťovniach a zdravotníckych zariadeniach.

Mnohých majiteľov lekární majú v rukách distribútorské a iné firmy, Asociácia lekárnikov Slovenska zasa potvrdila, že Krajský súd v Bratislave prijal v marci návrh Prievidzskej lekárne Sever na konkurz na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Podľa vyjadrenia tejto organizácie podalo v rámci zákona o konkurze a vyrovnaní podnet na príslušné pobočky tejto poisťovne už viacero lekární a v niektorých prípadoch súdy dokonca účty pobočiek zablokovali. A to je len časť problémov v tomto rezorte.

Ľudmila Koníková