Klbko z labyrintu máme v rukách

Komentuje Ladislav Kulik

O nie príliš priaznivej ekonomickej situácii poľnohospodárskych podnikov v košickom regióne hovoria prieskumy tamojšieho regionálneho odboru ministerstva pôdohospodárstva. Zo 42 subjektov, ktoré odbor sleduje, je len jedna tretina zisková, ďalšia tretina mierne stratová, zvyšok poľnohospodárskych subjektov má vážne finančné problémy s priemernou stratou okolo 2,5 mil. Sk. Problémy poľnohospodárskych podnikov súvisia s takmer úplným zánikom spracovateľského priemyslu v Košiciach. Mliekareň zanikla pred niekoľkými rokmi, podobný osud postihol spoločnosť Víno Košice, pričom právne táto kauza ešte stále nie je uzavretá. Takmer neexistuje mäsospracujúci priemysel a aj košický Mlyn zápasí s veľkými problémami. Jedným z mála fungujúcich spracovateľských podnikov je Hydina Z. K., pričom podniky vykazujúce ziskovosť sú napojené práve na túto firmu. Klesajúci stav počtu oviec sa dá považovať za alarmujúci (oproti vlaňajšku je ich menej o tisíc kusov), podnikatelia v tejto brandži idú do konkurzu, pretože nie je záujem o ovčie mäso, syr ani o vlnu. Pôdu v regióne neobrábajú dostatočne, hoci oproti minulému roku nastalo isté zlepšenie, ale aj tak jej výmera v súčasnosti prevyšuje 3000 hektárov, pričom celková plocha ornej pôdy je 64-tisíc hektárov. Ako jednu z možností dostať sa z tohto sužujúceho problému, naznačila jedna z rakúskych turistických marketingových organizácií, ktorá sa prezentovala v Košiciach. Niekoľko spolkových krajov u juhozápadných susedov žije z turizmu, a ten sa stal ich hlavnou vetvou hospodárstva. Zapájajú doň horských sedliakov žijúcich na samotách, čiže poľnohospodárov, ktorí by údajne bez (agro)turizmu jednoducho neprežili. Ak by sme chceli nasledovať ich pozitívny príklad, museli by sme mať silnú marketingovú organizáciu, ktorá by disponovala podstatne vyšším rozpočtom než Slovenská agentúra pre cestovný ruch so slabým marketingom, z 38 mil. Sk pridelených zo štátneho rozpočtu si môže dovoliť mať tak zastúpenie iba v ČR.

Treba si konečne uvedomiť, že Slovensko bez turizmu a slovenský turizmus bez agroturizmu si ťažko vybuduje ekonomickú prosperitu. Ak vedeli v Rakúsku dostať turistov k horským sedliakom, a tak im pomôcť prosperovať, zdá sa, že u nás, najmä na rovine, by to nemalo byť ťažšie. Nesmieme však zabudnúť na ďalší dôvod rozkvetu agroturistiky u susedov: časť príjmov rozpočtu na tento účel, okrem štátnych subvencií, tvoria obecné dane a napokon zvyšok prichádza z kooperácie s rôznymi veľkými hospodárskymi spoločnosťami, napríklad pivovarmi a mliekarňami. Spoločníkmi v tomto „obchode“ sú aj obce prostredníctvom turistických zväzov, ktoré sú v takmer každej obci. Možno, že je to hudba našej ďalekej budúcnosti, ale aj jedna z mála ciest, ako nášmu agrosektoru či v regióne alebo na celom Slovensku vdýchnuť život.