Hospodársky denník
USD50,652 Sk
EUR43,011 Sk
CHF28,255 Sk
CZK1,262 Sk
  Utorok  12.Júna 2001

Amatérske riadenie rezortu prináša zákonitý výsledok

Transformácia zdravotníctva áno, ale otázka znie, pre koho?

Súčasná prehlbujúca sa kríza zdravotníctva je jasným dôsledkom nekoncepčného a nesystémového riadenia rezortu, čo je evidentné od začiatku transformačného procesu. Slovné deklarácie súčasného, ale aj predchádzajúcich ministrov zdravotníctva o systémovom riešení ťaživých problémov zdravotníctva sú vzdialené od krutej reality. Kríza zdravotníctva metastázuje do iných odvetví. Zdravotníctvo začína vážne ohrozovať ekonomiku štátu, veď 15– až 17-miliardový dlh negatívne ovplyvňuje tie subjekty podnikateľského sektora, ktoré sú rozhodujúcimi dodávateľmi tovarov a služieb pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Mnohé z nich sa v dôsledku amatérskeho riadenia zdravotníctva nie vlastnou vinou dostávajú na

pokraj krachu.

Ani terajší minister sa svojimi riadiacimi schopnosťami nevymyká z plejády amatérov. V skutočnej reforme zdravotníctva nemôže vykonať nič pozitívne, pretože by poprel sám seba. Kedysi patril medzi hlavných „zástavníkov“ liberalizácie zdravotného poistenia, teraz je presadzovateľom nekonkurenčného systému zdravotného poistenia, založeného na jednej poisťovni. Asi nie som sám, ktorý si kladie otázku, či takýto „profesionálny chameleón“ má právo zastávať post najvyššieho zdravotníckeho manažéra, umožňujúci mu voluntaristicky narábať s peniazmi daňových poplatníkov. Minister Roman Kováč je jasným príkladom hlbokého rozporu medzi slovami predstaviteľov politických strán a činmi ministrov za nich dosadených do vlády. Zdá sa však, že na Slovensko doteraz nedorazila vo svete uznávaná prax uprednostňovania profesionality a výkonnosti pred politickou poslušnosťou a ideologickou zaslepenosťou. Keď do SR dorazí, potom sa konečne

skončí prax

obsadzovania ministerských postov amatérmi bez manažérskeho vzdelania, ale zato s bohatou politickou minulosťou (bohatou, pokiaľ ide o množstvo vystriedaných politických strán, v ktorých bol R. Kováč členom). Dovtedy však slovenské zdravotníctvo potichu zomrie.

Súčasný stav v zdravotníctve má všetky znaky krízy, čo sa prejavuje v týchto skutočnostiach:

- vonkajší a vnútorný dlh zdravotníctva stále rastie a priblížil sa ku kraju priepasti,

- viaczdrojové financovanie zostalo na papieri a de facto nefunguje,

- neexistuje koncepcia efektívnej transformácie modelu monopolného zdravotníctva na pluralistické, ktoré by rešpektovalo princípy trhovej ekonomiky,

- poistný systém nie je v skutočnosti poistným systémom, povinné zdravotné poistenie zneužívajúce princíp solidarity je len dodatočným zdanením, a teda potrestaním ekonomicky aktívneho obyvateľstva,

- Liečebný poriadok je výsledkom predstáv bývalých nomenklatúrnych „odborníkov“ na zdravotníctvo a jeho dodržiavanie prispieva k prehlbovaniu rozporov medzi ekonomickými možnosťami Slovenska a ponukou zdravotníckych služieb. Liečebný poriadok pôsobí demotivujúco na občana vo vzťahu k zdraviu, čím „úspešne“ prispieva k neúmernému zvyšovaniu výdavkov na zdravotníctvo,

- zdravotníctvo spotrebúva čím ďalej tým viac verejných aj súkromných zdrojov, ale kvalita, rozsah a jeho dostupnosť stagnuje a v niektorých oblastiach zdravotnej starostlivosti klesá.

Z manažérskeho hľadiska je zaujímavé, že striedajúci sa ministri zdravotníctva nie sú schopní zastaviť prehlbujúcu sa krízu, a je pritom úplne jedno, či pochádzajú z prostredia ľavice alebo pravice. Kríza sa najmarkantnejšie prejavuje na postavení najslabšieho článku procesu poskytovania zdravotníckych služieb, ktorým je

občan–pacient.

V praxi to vyzerá takto: v najlepšom prípade je občan zdravý, stará sa o svoje zdravie, nemusí využívať zdravotnícke služby. Štát ho potrestá len tým, že ho oberie o peniaze, ktoré musí nedobrovoľne zaplatiť na povinné zdravotné poistenie. V horšom prípade sa občan stáva pacientom. Keďže poskytovatelia zdravotníckych služieb nie sú motivovaní kvalitou, ale kvantitou a efektívnosť ich nezaujíma. Občan, a potom už pacient, je nútený vstúpiť do prostriedkami plytvajúceho prostredia s nádejou, že z neho vystúpi so zlepšeným zdravotným stavom, aj keď s tenšou peňaženkou. Ešte horší a, žiaľ, dnes už aj bežný prípad je ten, že občan–pacient vystúpi z tohto systému nevyliečený a so značne stenčenou peňaženkou. Netransformované slovenské zdravotníctvo nezadržateľne speje k svojmu tragickému cieľu, a tým je jeho neriadený rozpad. Pri tomto rozpade so sebou

strhne nevinných,

predovšetkým však najmenej chránených: občanov–pacientov. Doterajšie pokusy o transformáciu zlyhali.

Ing. Jozef Žitník

podnikateľ

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.