Sadli na lep aktivistom

Čo prijatý zákon o odpadoch nedopovedal

Po niekoľkoročnej príprave, dlhom pripomienkovom konaní prijala Národná rada SR zákon o odpadoch. Samotnú prípravu zákona, najmä jeho záverečnú fázu sprevádzala rozsiahla, takmer celonárodná diskusia. Hoci sa hlavná pozornosť v diskusiách sústreďovala na recyklačný fond, boli aj snahy začleniť do zákona rôzne reštriktívne opatrenia, najmä v súvislosti s používaním niektorých výrobkov z plastov. Ekologickí aktivisti požadovali zákaz používania jednorazového riadu a príborov z plastov (ako by asi potom fungovali automaty na nápoje?), bezplatné vydávanie tašiek a fóliových vreciek v obchodoch, najmä v potravinárskych (je lepšie a hygienickejšie napríklad balenie do novín?). V posledných dňoch pred prijatím zákona vystupňovali tlak proti PVC. Dôvodom bola najmä prítomnosť ftalátov vo výrobkoch z mäkčeného PVC, ktoré v určitej forme môžu vyvolať zdravotné problémy. Argumentom boli najmä niektoré zdravotne nevhodné výrobky, detské hračky dovezené koncom roka z Číny. Aj keď sa azda mohli predpokladať určité

„kroky“ proti PVC,

očakávalo sa, že tieto aktivity nájdu svoje miesto v súčasnosti pripravovanom zákone o obaloch a odpadoch z obalov. To, čo však v súvislosti s PVC bolo prijaté spôsobilo šok tak v odbornej verejnosti a podnikateľských kruhoch, ako aj v zahraničí. Zákon totiž zakazuje (síce až od roku 2008) výrobu, dovoz a vývoz PVC a výrobkov z neho. Povedané inými slovami, totálny zákaz používania PVC a výrobkov z neho na Slovensku. V čase, keď Európsky parlament odmietol prijať takéto reštriktívne opatrenie voči PVC, náš zákon sa stal svetovou raritou. Ide tu o podstatne viac. Výrobky z PVC sa používajú prakticky v každom odvetví hospodárstva a spoločenského života, a sú pritom v mnohých prípadoch (zdravotníctvo, farmácia) pod prísnym drobnohľadom rôznych kontrol a noriem. Ide pritom o výrobky celosvetovo používané, kde nie je rovnocenná alternatíva. Na tzv. blistrové

balenie liekov

sa používa tvarovaná tvrdá PVC fólia, krvné a infúzne vaky a súpravy sú rovnako vyrobené z PVC. Na káble a káblové rozvody silnoprúdové i slaboprúdové sa sčasti používa PVC. Vo všetkých automobiloch a elektrospotrebičoch sú káblové systémy s použitím PVC. Zavedenie a rozvoj kanálových potrubných systémov ovplyvnil tak ekológov, keď neprípustnosť PVC rúr, v porovnaní s betónovými ochraňuje spodné vody. Aj celoplastové okná, ktoré prispievajú k znižovaniu tepelných strát a úspore tepla sú (i keď si to mnohí ani neuvedomujú) tiež z PVC. Ako sa budú po roku 2008 montovať automobily vo Volkswagene Bratislava, keď sa nebudú môcť montovať dielce z PVC. Bude firma vyvážať nekompletný automobil (a za hranicami si postaví nový „dokompletovací“ závod)? Sú známe investičné zámery kabelárskej firmy Leoni, Lucas, Siemens v rozvoji výroby káblových zväzkov, časť z tohto sortimentu sa má vyrábať v budovaných technologických parkoch.

Vo výpočte rôznych aplikácií PVC výrobkov by sa mohlo dlho pokračovať. Bude záujem ešte pokračovať i v investičnej činnosti? Ako sa to premietne na zamestnanosti? Bude svet vyvíjať špeciálne

len pre Slovensko

výrobky bez PVC, bude sa musieť slovenský výskum orientovať na vývoj alternatívnych materiálov? Samotný zákaz výroby PVC neovplyvní len PVC, ale vážne ohrozí i výrobu lúhu sodného a naň nadväzujúce výrobky. Je len ťažko v súčasnosti domyslieť a kvantifikovať rozsah dosahu platnosti tohto zákona v praxi. Veď ani ponuky a odporúčania jednej zo skupín ekologických aktivistov ako riešiť náhradu niektorých výrobkov z PVC nie sú veľmi ekologické a ochraňujúce životné prostredie. Odporúčajú totiž vrátiť sa do čias našich pradedov, ktorí napríklad rúry, odkvapové žľaby robili z dreva. Jedným dychom zároveň dodávajú, že ešte ľudia, ktorí to vedia robiť, nevymreli. Len či máme na Slovensku toľko vhodných stromov.

Ing. František Mátel, CSc.