Uzrie svetlo sveta Millyho motor?

Sympatie k deskriptívnej geometrii a pocit uspokojenia po objavení niečoho nového bolo hnacím motorom Mirona Millyho už v školských laviciach. Hoci je diplomovaným elektroinžinierom, skôr inklinoval k strojárstvu a do popredia jeho záujmu pred návrhmi elektronických obvodov sa dostali stroje. Spaľovacím motorom s otáčavým pohybom piestov, čo by bolo spojením výhod rôznych typov motorov, sa začal zaoberať po novembri 1989. Ide vlastne o dvojpiestový rotačný spaľovací motor, ktorého vnútorný povrch spaľovacej skrine má tvar dutej anuloidnej rotačnej plochy. V spaľovacej skrini sú umiestnené dva navzájom prekrížené piesty taktiež anuloidného tvaru, takže plošne dosadajú k vnútornému povrchu spaľovacej skrine motora. V tom je zásadný rozdiel oproti Wankelovmu motoru, ktorý sa pre svoje principiálne nevýhody neujal. „Táto myšlienka ma natoľko nadchla, že ma doslova premohla a stal som sa od nej až závislým. Dokonca som sa doma zamykal, aby ma vo voľných chvíľach nik pri konštruovaní nerušil,“ spomína si na prvé dva roky intenzívnej práce na vývoji motora začiatkom 90. rokov M.Milly. Svoju myšlienku musel zhmotniť do plošného modelu z plexiskla, aby sám sebe dokázal, že je reálna a motor je schopný pracovať. V roku 1992 odštartoval patentové konanie, podal prihlášku vynálezu, a tým sa začala jeho tŕnistá a finančne náročná cesta k dosiahnutiu cieľa. Najprv mu uznali úžitkový vzor, ktorý je platný na Slovensku i v Čechách, do toho však prišlo rozdelenie federácie a problém sa skomplikoval. Na zachovanie úžitkového vzoru v ČR, čo sa volá v obci vynálezcov aj „malý patent“ a platí 10 rokov, musel financovať právnu kanceláriu u západných susedov. Keďže neoplýval dostatkom správnych známych ľudí na vhodných miestach, aj v slovenských pomeroch trvalo celé patentové konanie príliš dlho: od podania prihlášky v roku 1992 na patentový úrad sa patentová listina vo vestníku Úradu priemyselného vlastníctva pod číslom 280 606 objavila až 16.mája 2000. Celý proces bol pre slovenského vynálezcu na jeho vlastné pomery nákladný a kvôli neprekonateľným finančným prekážkam sa muselo napokon skončiť patentové konanie v ČR. O možnosti získať európsky či svetový patent nemohol ani snívať, lebo potrebné financie sa mu nepodarilo dať dohromady. Nastalo obdobie hľadania sponzorov, na ktoré si milo nespomína. S plexitovými rezmi skrine pracovného mechanizmu a spaľovacieho priestoru pochodil všetky významné inštitúcie na Slovensku, kde dostal veľa uznaní, ale, žiaľ, mizivé sľuby finančnej podpory. S myšlienkou, ako teraz hodnotí situáciu, vyšiel na verejnosť v nevhodný čas, keď podniky začali mať vlastné problémy, začala sa privatizácia a menili sa manažmenty, ktorých záujem spočíval niekde inde ako vdýchnuť do dobrej myšlienky život. Zlý by to však bol vynálezca, ktorého prekážky od vytýčeného cieľa odradia. Mnohí jemu podobní sa v takej chvíli možno držia hesla „doma sa nikdy nestaneš prorokom“ hľadajú pomoc v cudzine. Aj on sa o to pokúsil, ale požiadavky jednej svetovej automobilovej firmy, aby sa vzdal svojich patentových práv a nárokov v jej prospech, jednoducho nemohol akceptovať. „Cítim sa byť natoľko patriotom, že chcem, aby slovenskú myšlienku zhmotnili slovenské ruky,“ hovorí, a preto ponúkol bezplatnú licenciu na Slovensku komukoľvek, kto o ňu požiada a rozhodne sa patent realizovať. M.Milly ešte nestratil nádej, že sa i napriek neštandardnému podnikateľskému prostrediu nájde niekto, kto doma dokáže oželieť alebo dať dohromady niekoľko stotisíc korún aspoň na vyhotovenie jeho prototypu. Nájde sa niekto na Slovensku s podobným cítením patriota ako prešovský vynálezca, alebo ostane aj Millyho motor zapadnutý prachom ?!. Môže sa stať ešte horšie: po istom čase si niekto pôvodnú myšlienku osvojí a na jej základe podá patent ako svoj vlastný.

Ladislav Kulik