Tržby zbierané po halieroch akoby neboli

Aktívny cestovný ruch, to nie je iba predaj zahraničných zájazdov

Devízový príjem štátu z cestovného ruchu v minulom roku dosiahol 19,9 mil. Sk. Organizovaný cestovný ruch, na ktorom sa podieľali predovšetkým veľkí touroperátori, sa na tomto neviditeľnom vývoze zúčastnil len necelými 630 mil. Sk. Podiel aktívneho zahraničného cestovného ruchu na HDP pritom v minulom roku klesol z 2,4 na 2,2 %, a to napriek tomu, že európske krajiny sa v minulom roku zo strany návštevníkov tešili mimoriadnemu záujmu a rok 2000 sa v celosvetovom meradle hodnotil najvyššie v celej jeho histórii. Už roky si opakujeme, že sme krajinou turizmu, pretože na jeho existenciu máme všetko okrem mora, ale podnikateľským aktivitám v tejto oblasti sa akosi nedarí. Cestovné kancelárie sa na celkovom „vývoze“ podieľajú len tromi percentami a zloženie ich výkonov potvrdzuje, že predaj zahraničných zájazdov je pre nich stále efektívnejšou činnosťou. Veď len v minulom roku tržby z predaja zahraničných zájazdov domácemu obyvateľstvu medziročne vzrástli o 33 %. Aj keď mnoho cestovných kancelárií v rôznych prieskumoch udáva, že sa zaoberajú aj aktívnym cestovným ruchom, jeho podiel na ich celkových tržbách v súčasnosti tvorí 8 %. Vyššie ako desaťmiliónové obraty dosahuje na Slovensku len päť cestovných kancelárií. Ostatní viac-menej nemajú šancu sa zúčastniť na „veľkého podnikania“, a teda aj uspieť v konkurenčnom boji na zahraničných trhoch. Ak by malo byť podnikanie v aktívnom cestovnom ruchu (ACR) efektívne, vyžaduje si nielen kvalitné know-how, ale aj zodpovedajúce technické, personálne vybavenie a kapitálové zabezpečenie. Veľké obchody sa na rozdiel od malej činnosti realizujú na úverovom základe podporené bankovými zárukami. Domáci dodávatelia nechcú akceptovať tieto objektívne fakty, neprispôsobujú svoju prax obchodným podmienkam platným v zahraničí a vyžadujú platby vopred namiesto toho, aby vyžadovali serióznosť od obchodníka - cestovnej kancelárie. Tie, o ktorých je verejne známe, že sú veľkými dlžníkmi, aj naďalej veselo „obchodujú“, pričom na ich nečestné praktiky doplácajú v konečnom dôsledku všetci. To je jeden z dôvodov, prečo sa utvrdzuje diktát dodávateľa služieb. V tovarovej sfére, kde diktát výrobcu až donedávna získaval na trhu svoju prevahu, sa vstupom zahraničných obchodných reťazcov oslabil, pričom do obchodovania sa dostal nový duch. Je neodškriepiteľné, že reťazce priniesli pre výrobcu nové možnosti, pričom je logické, že rýchlejšie presadenie sa a získanie novej pozície na trhu je spojené s väčším obchodným rizikom, prejavujúcim sa vždy v konkrétnej forme.

Obchodným praktikám v cestovnom ruchu na Slovensku chýba dynamika. Je to však len jedna z bariér rozvoja neviditeľného vývozu. Vari najzávažnejší je fakt, že dosiaľ sme ťažko rozoznateľní od Slovinska a ministri, ako členovia vlády SR, dosiaľ nevedeli nájsť nielen spôsob zviditeľnenia našej krajiny vo svete, ale aj dostatok finančných prostriedkov pre štátnu turistickú agentúru, ktorá má vytváranie potrebného imidžu na starosti. Na rozdiel od tovarovej sféry sa tržby v cestovnom ruchu zbierajú doslova po centoch. Náklady spojené s ich zabezpečením pritom stúpajú do stoviek dolárov. Bolo by potrebné pritom všetkom vidieť, že nie je „cestovná kancelária ako cestovná kancelária“ a že existuje veľký rozdiel medzi podnikateľom, ktorý cestuje do zahraničia ako nákupca alebo ako predajca. Ak mnohí potenciálni obchodní partneri považujú jeho krajinu za Slovinsko, je to štát, ktorý v značnej miere nesie za to zodpovednosť. Preto azda nikto nebude prekvapení, ak zistí, že na tržbách cestovných kancelárií z aktívneho cestovného ruchu sa vo veľkej miere podieľa reexport - tržby za služby poskytnuté turistom nikde inde ako v

Rudolfa Vallová