Za výcvik chcú kompenzácie

Hluk, splodiny, vibrácie pri vojenských letiskách

Obec Kuchyňa na Záhorí spracovala výzvu na prijatie zákona o kompenzácii škôd spôsobených obyvateľom obcí a miest, kde pôsobia vojenské letecké základne. Zatiaľ bez úspechu. „Výzvu podporilo svojimi uzneseniami asi dvadsať obecných zastupiteľstiev, celé regionálne Združenie miest a obcí Záhoria a rokovalo sa o tejto žiadosti aj na úrovni ZMOS-u. Vzhľadom na to, v akej situácii je súčasný náš parlament, nemá čas sa takýmito zákonmi zaoberať.“ To sú slová starostu Kuchyne Františka Pálka, ktorý nám povedal, že sa obrátili aj na armádu. Niektoré vojenské posádky obciam pomáhajú a snažia sa eliminovať negatívne dosahy, ale chýba koordinovaný postup štátu. V tejto súvislosti sme oslovili aj predstaviteľov Sliača a Košíc, pretože negatívne dôsledky z činnosti letectva pri našich obciach sú už chronickým, doteraz nevyriešeným problémom. Vojenské letisko je od okraja obce Kuchyňa vzdialené asi 500 metrov. Okrem hluku motorov, vibrácií, zamorovania ovzdušia výfukovými plynmi jej obyvatelia trpia detonáciami počas cvičnej streľby. Pozitívom je, že na základni má prácu asi 50 obyvateľov obce, ale okrem dobrých vzťahov s velením útvaru je to všetko. Teraz tam cvičia americkí letci. „Z cvičenia letectva USA nemáme nič, len propagovanie obce. Občania očakávajú, že štát im bude negatívne vplyvy kompenzovať,“ približuje situáciu F. Pálka. Veľkým nedostatkom je, že Kuchyňa nemá kanalizáciu. „Obec očakáva, že štát v rámci kompenzácie poskytne zdroje na jej dobudovanie, ako aj rekonštrukciu vodovodu, v čom však zažívame veľké sklamanie.“

Aj podľa primátora Sliača Stanislava Koreňa výhoda tamojšej armádnej leteckej základne je len v tom, že zabezpečuje prácu pre 400 miestnych obyvateľov. Po Sovietskej armáde sa otvoril problém ropných látok v zemi, pričom podľa jeho poznatkov sa ich z nej doteraz vytiahlo 188-tisíc litrov. Problémom je aj nevytriedená skládka s objemom 21-tisíc kubíkov odpadu s podozrením na priesaky. K tomuto ekologickému problému má podľa primátora Armáda SR dosť laxný prístup. „Zo smerníc Veliteľstva vzdušných síl SR vyplýva, že piloti musia lietať v noci. Práve pred niekoľkými dňami k tomuto problému podpisovali Sliačania petíciu a rokovali sme s veliteľom vzdušných síl. Už začiatkom 90. rokov sa urobila štúdia, podľa ktorej sa zistilo, že hluk sa v Sliači pohybuje od 85 do 100 decibelov,“ zdôrazňuje S. Koreň. Stále otvorenou otázkou sú štátne dotácie. „Príklady niektorých riešení sú z Holandska, kde vláda zabezpečila odhlučnenie bytov v okruhu 60 kilometrov od letísk, alebo z Nemecka, kde z letísk obce a mestá profitujú.“ S. Koreň by uvítal riešenie, aby sa podielové dane za vojakov základnej služby platili do pokladnice Sliača a nie miest a obcí, kde majú trvalý pobyt.

Námestník primátora Košíc Jozef Filas hovorí, že Košice majú záujem, aby tieto ustanovizne so svojím odborným potenciálom vyvíjali u nich i naďalej svoju činnosť. V prípade letectva nejde iba o neveľký počet výcvikových lietadiel, ale aj o výcvik letcov, ich výučbu a o komplexnú zdravotnú starostlivosť pacientov vo vojenskej nemocnici. Z hľadiska posudzovania nepriaznivého vplyvu prevádzky leteckej techniky výcvik nie je podľa neho príliš intenzívny, takže prevažná väčšina obyvateľov Košíc ho nevníma ako neprimeranú záťaž. Naopak, letka Bielych Albatrosov je u nich pozitívne „zapísaná“. Mesto s pomocou vojakov v prípade potreby môže kedykoľvek počítať. Prejavilo sa to napríklad v roku 1999 počas snehovej kalamity. Vojaci boli prví, ktorí ešte pred oficiálnym povolením poskytli pomoc mestu v čase, keď ju najviac potrebovalo.

(tu, eb, lak)