George Bush v Európe obnovuje dôveru

Washington nemá vo svete lepšieho priateľa, ako je Brusel, no keď americký prezident George Bush bude tento týždeň obchádzať európske metropoly, nestretne sa len s pohodou a srdečným privítaním. Vo vzťahoch medzi strategickými spojencami sa v posledných mesiacoch objavili problémy, ktoré prekračujú rámec bežného priateľstva. A na ich prekonanie nemusia stačiť podania ruky, úsmevy a vzletné spoločné vyhlásenia.

Pravda, časť pozorovateľov považuje početné teórie o možnej vážnejšej roztržke za zbytočné dramatizovanie, ktoré sa vo svetových médiách spravidla objavuje pred návštevami, akou je táto Bushova. Pripomínajú, že Európania mali aj ku Clintonovi vážne výhrady počas jeho prvých rokov vo funkcii. Nepáčil sa im napríklad kontroverzný Helmsov-Burtonov zákon, ktorý postihoval zahraničné spoločnosti investujúce na Kube, kritizovali neochotu USA splatiť si dlhy voči OSN, ako aj odmietanie ratifikácie konvencie o zákaze protipechotných mín. Neskôr však, keď Clinton odchádzal, komisár pre vonkajšie vzťahy EÚ Chris Patten uviedol: „Európe bude chýbať Bill Clinton. Bol dobrým priateľom tohto kontinentu.“ V prípade Busha, sa síce nedá čakať takýto idylický koniec romance, ale ani žiadne hysterické hádky. Ak aj nezvíťazí láska, vždy sú tu spoločné záujmy ako pevná poistka fungovania vzťahu, tvrdia títo analytici. A je ťažké im oponovať.

O potenciálnych vážnejších roztržkách medzi spojencami môžeme hovoriť, len ak americko-európske vzťahy posudzujeme z dlhodobej perspektívy. A v tomto smere skutočnú hrozbu nepredstavujú problémy, ktoré v súčasnosti plávajú na povrchu - americké odmietnutie kjótskeho protokolu, viaceré obchodné vojny (od hovädziny až po subvencovanie exportu), priemyselná špionáž, americký systém protiraketovej obrany či trest smrti. Všetko toto tu bolo, vo väčšej alebo menšej miere aj predtým. No stále je viac vecí, ktoré Brusel a Washington spájajú, ako tých, čo ich rozdeľujú. Skutočné ťažkosti môžu nastať až vtedy, keď sa do protikladu dostanú vitálne záujmy súčasných spojencov. Ak sa na vec pozeráme z tejto perspektívy, Bushova administratíva urobila jeden krok, ktorý sa dá považovať za možný zárodok konfliktu. Ide o prehodnotenie základných princípov obrany, keď sa ťažisko americkej politiky prenáša z Európy do Ázie. EÚ je však z obranného, ako aj geostrategického hľadiska skôr zahľadená do seba a najbližšieho susedstva. Tieto rozdiely v prioritách sa začínajú premietať do konfliktov už teraz. Američania tak presadzujú kontroverzný systém protiraketovej obrany, ktorý je zameraný najmä proti KĽDR a Číne, zatiaľ čo sa s nedôverou pozerajú na európske snahy o vybudovanie vlastných obranných síl. V budúcnosti by sa nezhody mohli ešte viac vystupňovať. Čisto teoreticky.

Rastislav Boldocký