Ponukové konanie, cenné papiere

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Z evidencie HIM chceme vyradiť fotokopírovacie stroje a telefaxy, ktoré podliehajú osobitnému ponukovému konaniu. Pretože na uvedené zariadenia máme doklady od servisných služieb o neopraviteľnosti, týmto ich považujeme za neupotrebiteľné, nevidíme dôvod na osobitné ponukové konanie. Nekonáme v rozpore s predpismi o správe majetku vo vlastníctve štátu?

- Hospodárenie s majetkom štátu upravuje zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Podľa § 8 je správca povinný prebytočný majetok štátu písomne ponúknuť štátnym rozpočtovým alebo príspevkovým organizáciám, ktorým by tento majetok mohol účelne slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu ich činnosti alebo v súvislosti s ním. Ak o ponúknutý majetok štátu neprejaví záujem žiadna takáto organizácia, je správca povinný vykonať osobitné ponukové konanie, spravidla zverejnením ponuky v celoštátne distribuovanej tlači. Správca môže uzavrieť zmluvu o prevode majetku štátu až po vyhodnotení ponúk záujemcov o majetok štátu, ak najmenej jeden ponúkne primeranú cenu. Ak žiadny záujemca neponúkne aspoň primeranú cenu, je správca povinný opakovať osobitné ponukové konanie. Za primeranú cenu sa považuje v prípade hnuteľných vecí cena zistená podľa cenových predpisov.

Neupotrebiteľným majetkom štátu sú hnuteľné veci, ktoré pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov nemôžu už slúžiť svojmu účelu alebo určeniu. Hnuteľné veci, ktoré sa nepodarí predať formou ponukového konania, sa považujú tiež za neupotrebiteľný majetok štátu.

Neupotrebiteľné veci štátu môže správca zlikvidovať na základe písomného rozhodnutia štatutárneho orgánu, ak ich nemôže využiť ako materiál alebo náhradné dielce. Štatutárny orgán môže rozhodnúť o ich likvidácii až po predchádzajúcom súhlase zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením. Všetky právne úkony súvisiace s nakladaním s majetkom štátu vrátane udeľovania súhlasu musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.

Ako podnikateľ, fyzická osoba, som mal prenajaté na lízing osobné auto. Zmluva sa riadne skončila v tomto roku a auto som odkúpil za zostatkovú cenu. Teraz mám zámer toto auto po lízingu previesť na súkromné použitie. Môžem tak urobiť až v ďalšom kalendárnom roku, resp. aká lehota tam platí?

- Podnikateľ si uplatňuje do daňových nákladov lízingové nájomné rovnomerne počas obdobia prenájmu tak, ako to upravuje § 24 ods. 3 písm. f) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Aby nájomné bolo daňovým nákladom, musia byť tiež splnené podmienky podľa § 24 ods. 4 zákona o daniach z príjmov.

Jednou z nich je podmienka, aby po skončení obdobia nájmu prenajatej veci daňovník o odkúpenej veci účtoval v účtovníctve ako o majetku využívanom na podnikanie. V aplikačnej praxi vzniká otázka, čo je postačujúce na dodržanie tohto ustanovenia zákona. Zastávame názor, že dostačujúce je zaevidovanie auta v účtovných knihách v jednoduchom účtovníctve podnikateľa, a to pokiaľ ide o časový test, tak potom aspoň na jeden deň, v ktorom sa auto použije na podnikanie. Pritom účtovnou knihou je nielen peňažný denník, ale aj iné knihy, v tomto prípade kniha investičného majetku. Preukazom o použití na podnikanie môže byť doklad o nákupe PHL, zaúčtovaný v peňažnom denníku. Názor, že auto musí byť v majetku k 31. decembru daného roka považujeme síce za prijateľný, ale nadbytočne prísny, lebo toto je špeciálna požiadavka na možnosť uplatnenia odpisov.

Materská spoločnosť predáva v roku 2001 akcie vo svojej dcérskej spoločnosti. Pritom na účte 415 sa k týmto akciám viaže aj pasívny oceňovací rozdiel vzniknutý pred 1. 1. 2000. Na daňové účely sa posudzuje stratovosť predaja akcií bez vplyvu tohto oceňovacieho rozdielu alebo aj s jeho vplyvom?

- Na účte 415 - Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín, účtovná jednotka účtuje aktívny alebo pasívny rozdiel medzi uznaným ocenením a účtovným ocenením vecného vkladu pri jeho vložení do obchodnej spoločnosti. V posudzovanom prípade išlo o pasívny rozdiel (vyššie ocenenie na účely vkladu), vzniknutý v právnom stave zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov.

Podľa Opatrenia MF SR č.3177/1998-KM, ktorým sa ustanovuje účtová osnova a postupy účtovania pre podnikateľov v znení neskorších predpisov (trieda 4, článok II), sa pasívny zostatok účtu 415 v prípade predaja akcií zúčtuje do výnosov. Rámcové účtovné zobrazenie predaja akcií je nasledujúce:

čís. MD / DAL opis účtovného prípadu

1. 561/061 úbytok akcií z ich predaja

2a. 311/661 pohľadávka z predaja

2b. 415/668 zúčtovanie oceňovacieho rozdielu z účtu 415

3. 221/311 príjem na účet za predané akcie

Podľa § 24 ods. 2 písm. o) bod 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov ide o cenné papiere, kde sa do daňových výdavkov zahrnie úhrn cien obstarania, najviac do výšky príjmov z ich predaja. Vzniká praktická otázka, čo sa v tomto prípade rozumie príjmom z predaja? Je to suma na účte 661 alebo suma na účte 661 plus suma účte 668 spolu?

- Podľa nášho názoru sa príjmom z predaja rozumie účet 661 spolu s účtom 668, a tieto príjmy sa pomerujú s nákladmi na účte 561. Vychádzame pritom z nasledujúcej právnej opory a úvahy. V terminológii zákona o daniach z príjmov sa pod príjmom v podvojnom účtovníctve rozumie výnos, a pod pojmom výdaj sa rozumie náklad. Ak v konkrétnom prípade predaja výnosy spolu (účet 661 plus 668) prevyšujú náklady (účet 561), sú celé náklady na účte 561 daňovými nákladmi.

Ing. Vladimír Pastierik, HZ Prievidza, s. r. o.