Maďarsko posledné v regióne

Maďarská centrálna banka (MNB) včera dala za pravdu analytikom, ktorí predpokladali, že na svojom zasadnutí rozhodne o zmene menovej politiky. Doterajšia politika, ktorá bola zameraná na udržanie menovej stability, sa od utorka bude zameriavať na cenovú stabilitu. MNB tak urobila ako posledná banka v stredoeurópskom regióne.

MNB v nedávnom období prikročila k dvom zásadným zmenám v oblasti devízového kurzu forintu. Začiatkom minulého mesiaca banka rozšírila fluktuačné pásmo HUF k euru celkovo zo 4,5 % na 30 % (15 % oboma smermi). Druhou významnou zmenou je zrušenie obmedzení pre krátkodobý kapitál. Týmto krokom prestáva garantovať výmenný kurz v pôvodnom veľmi úzkom fluktuačnom pásme, a aj keď sa prakticky nezmenil systém devízového kurzu, je maďarský forint na devízovom trhu výraznejšie ovplyvnený dopytom a ponukou. Tieto úpravy centrálnej banky logicky vytvorili priestor na zmenu menovej politiky MNB.

Inflačné cielenie ako nástroj na udržanie cenovej stability prijali za svoje všetky centrálne banky Vyšehradskej štvorky okrem Maďarska. Tým sa prispôsobili celosvetovému trendu. Aj ECB ako vrcholná inštitúcia zastrešujúca menovú politiku v EMÚ má za cieľ udržanie cenovej hladiny v strednodobom horizonte v eurozóne do 2 %. V súčasnosti udržanie inflácie naráža na problém celosvetového ekonomického poklesu. FED, ale aj ostatné banky okrem ECB, chcú razantnou politikou krátenia úrokových sadzieb zastaviť pokles rastu. Na tomto mieste treba podotknúť, že v súčasných ekonomických podmienkach rast HDP je v protiklade s udržaním cenovej hladiny. Tomuto problému sa nevyhnú ani ekonomiky v stredoeurópskom priestore. V Česku, ale aj v Poľsku pri klesajúcom HDP politici schválili zákony, ktoré by im mali splniť ich politické programy. Na ich základe musí centrálna banka odsúhlasiť inflačné cielenie s vládou (ČR), prípadne zákon obmedzujúci priestor pre banku v tejto oblasti (PR). Vo svojej podstate tento krok predstavuje zásah do nezávislosti centrálnych bánk. Slovenskí politici sa našťastie podobných aktivít doteraz vyvarovali.

Česká národná banka ako prvá v regióne predstavila v roku 1997 inflačné cielenie ako nástroj na udržanie cenovej stability v roku 1998. ČNB sleduje tzv. čistú infláciu, t. j. CPI očistený od štátom regulovaných cien podobne ako u nás. Rolujúci cieľ centrálnej banky pre obdobie 2002 -2005 je 3 - 5 % na začiatku roku 2002 a 2,4 % na konci roku 2005. Po ČNB je poľská NBP druhá v regióne, ktorá sa vydala cestou inflačného cielenia. NBP v strednodobom pláne z roku 1999 chce do roku 2003 usmerniť cenovú hladinu v krajine pod 4 %. V novele zákona o NBS, ktorá je v platnosti len od začiatku júna, je zakotvená zmena hlavného cieľa NBS zo široko koncipovanej menovej stability na stabilitu cenovej hladiny. Centrálna banka obdobne ako v Česku sleduje vývoj čistej - jadrovej inflácie. Jej cieľom je udržanie jadrovej inflácie v tomto roku v rozpätí 3,6 - 5,3% a celkovej inflácie 6,7 - 8,2 %.

Marcel Laznia