Azda chýba našim kapitalistom čosi ako prestíž?

Zhŕňajú majetky a o svoju povesť sa veľmi nestarajú

Keby ste sa spýtali samotných podnikateľov, čo im chýba, dostali by ste pravdepodobne odpoveď, že dostupné úvery. To je pre hospodárstvo zlé. V skutočnosti im však chýba predovšetkým prestíž. A to je oveľa horšie. Ešte kedysi v roku 1992 renomovaný bankár vtedajšieho Československa Richard Salzmann konštatoval, že ľudia si priemyselníkov a bankárov budú ešte dlho predstavovať ako obéznych pánov v cylindri a s hrubou cigarou. Mýlil sa, skutočnosť je oveľa horšia. Veľká časť verejnosti si novodobého slovenského kapitalistu predstavuje skôr ako repliku Mackieho Messera. Ukazuje sa, že pravdu majú skôr tí, ktorí už dávno vyslovili myšlienku, že proklamovaný ideál úspechu a zisku bol zosmiešnený, pretože sme dopustili, aby tu vznikol stav, v ktorom sa najúspešnejšími stávajú tí najnemravnejší a najväčší zisk majú nepotrestateľní zlodeji. Slovenskí kapitalisti prešli tieto varovania mlčaním. Názor verejnosti vyjadrujú aj roky opakujúce sa výsledky prieskumu. Na otázku, či by mala vláda prerozdeľovať príjmy tých, ktorí sú na tom dobre, v prospech tých, ktorí sú na tom zle, odpovedalo skôr kladne či bezvýhradne takmer 65 % občanov.

Povesť slovenských kapitalistov sa v minulých rokoch vyvíjala skôr k horšiemu. Právom? Nazrime do minulosti...privatizácia bezbrehá i nezákonná, „tunelári“ prežívali najkrajšie roky života, len sme o nich nevedeli (alebo nad nimi zatvárali oči). Prestíž nových podnikateľov najviac narušovala zľudovená téza: Sú to tí, ktorí moc politickú vymenili za moc ekonomickú. Títo podnikatelia-manažéri tvoria podľa analytikov skupinu najvýznamnejších kapitalistov aj dnes. Pomáhali im predovšetkým zabehané vzťahové siete.

Aká je situácia v súkromnom podnikaní dnes? Banky sprísnili úverovú politiku a mnohí z dnešných mocných už zajtra nimi nemusia byť, pretože nesplatia svoje staré dlhy a nové úvery nedostanú. Mnohých kritizujú, že z príjmov podnikov nepodporujú investície, ale splácajú úvery na svoj vlastný podiel. Peniaze tunelárov (okrem tých, ktoré zmizli nenávratne v zahraničí) v ekonomike skryto fungujú, iba sa o nich nevie. Kapitalisti svoje materiálne niveau skrývajú. Prestíž podnikateľov je najsilnejšie ohrozená všeobecným názorom, že polovica z nich sú zlodeji. Tieň nezákonnosti, nekorektnosti, tieň veľkého tunelu rokov minulých však leží takmer na všetkých. Ako znovu získať prestíž? Niektoré odpovede sú pozoruhodné. Viacerí mocní a vplyvní vyhlásili, že sa dobrovoľne hlásia do akcie „čisté ruky“. Keby nešlo o súčasť hry, alebo akt zúfalstva, bolo by to tragikomické.

Dobre, ale ako teda znovu získať prestíž? Až priveľmi mnoho kapitalistov stavia na neviditeľnosť. Dopátrať sa k zoznamu povedzme Top 50-ky slovenskej podnikateľskej špičky je vyčerpávajúca niekoľkomesačná detektívka, na konci ktorej „dopadnutý“ vlastník prosí, aby Hospodársky denník jeho meno nezverejňoval. Dôvody môžu byť rôzne, ale výsledok je vždy rovnaký: slovenskí kapitalisti sa radšej skrývajú, a tým iba podporujú nezmyselnú predstavu, že čo podnikateľ, to lump. Neviditeľnosťou však ešte nikto prestíž nezískal a kapitalisti bez prestíže sú časovanou spoločenskou bombou. Nízka prestíž slovenských podnikateľov brzdí spoločenskú stabilizáciu spoločnosti, pretože „chudobná verejnosť“ málo dôveruje ich hodnotám. Neraz však preto, že ich vôbec nepozná, i preto, že o sebe dávajú vedieť práve tí najnemravnejší. Prvým krokom na ceste k vyspelej spoločnosti by mohla byť priehľadnosť vlastníckych vzťahov a verejné vyjadrenie vzťahu k majetku. K priehľadnosti samozrejme patrí riziko, ale riskovať je povinnosťou bohatých. Oni sú teraz na ťahu a verejnosti sú to dlžní.

Eleonóra Bujačková