Nová demokratická ľavica?

S príklonom k družstevníctvu a k všetkým občanom

Ankety sú raz také, že je to v nich ako na hojdačke. V našej ankete Vaše politické strany sa z chvosta do prvej desiatky „prebojovala“ málo známa Strana práce a rozvoja. Bola dokonca ôsma a v 23. týždni klesla o jedno miesto nižšie. Objavila sa na vyše päťsto hlasovacích lístkoch, predovšetkým v spoločnosti SDĽ, LDÚ, Stredu a SDKÚ. Morálnou povinnosťou bolo poskytnúť našim čitateľom a vôbec verejnosti, aká je to strana. Na otázky Hd odpovedal predseda Strany práce a rozvoja Ján Kaleja.

Hd: Kto inicioval a s akým zámerom Stranu práce a rozvoja?

J. Kaleja: Iniciátorom na založenie Strany práce a rozvoja som bol v roku 1999 ja, so zámerom osloviť všetkých, ktorí sa po novembri roku 1989 a po roku 1998 cítia byť oklamaní. Toto rozhodnutie vzniklo postupne, pretože počas uplynulých 11 rokov bola a je väčšina obyvateľov Slovenska permanentne podrobená krutým skúškam ekonomickým i morálnym. Kto z tých, ktorí vítali november 1989, vedel, že víta bezohľadnú devastáciu spoločnosti, rozvrat a rozkrádanie národného majetku a v nejednom prípade až tragický pokles životnej úrovne u viac ako 70 % obyvateľstva?! Je tu hrozivá nezamestnanosť, kriminalita sa rozrástla do obrovských rozmerov. Zároveň však vznikla malá vrstva zbohatlíkov, ktorá si prisvojila náš spoločný majetok. Odmietam aj názor politikov, že každý sa má postarať sám o seba. K prosperite na Slovensku sa nedostaneme cez skupinku zbohatlíkov a veľkú masu chudobných. Takisto nesúhlasím s delením našich dôchodcov na dobrých a zlých. Zlých tých, ktorí sa držia pri živote a nedajbože ešte vládzu a chcú pracovať! Preto musíme povýšiť vlastenectvo na prvé miesto a prihlásiť sa k činom sociálnej a národnej záchrany prácou pre rozvoj Slovenskej republiky. Chceme byť modernou, ľavicovo orientovanou stranou.

Hd: Čo ste dosiahli od svojho vzniku?

J. Kaleja: Podľa môjho názoru sa nám podarilo v krátkom čase osloviť veľa slušných a vzdelaných ľudí z celého Slovenska, aby sme mohli zaregistrovať našu Stranu práce a rozvoja na ministerstve vnútra, čo sa stalo 14. 10. 1999. Naša strana vstúpila na politickú scénu 22. 1. 2000, keď sa uskutočnil ustanovujúci snem v Košiciach. V súčasnom období prebieha výstavba jednotlivých článkov Strany a rozvoja na úrovni krajov, okresov a miestnych organizácií. Výsledky analýzy doterajšieho pôsobenia našich politických aktívov, ako aj členov zdôvodňujú potrebu pripraviť sa na II. snem našej strany.

Hd: Kto je dnes v členstve - menovite?

J. Kaleja : Dovoľte mi, pán šéfredaktor, upriamiť vašu pozornosť na našu internetovú stránku www.spr.sk Štruktúra strany.

Hd: Ako financujete činnosť?

J. Kaleja: Financovanie činnosti SPR je zabezpečené z viacerých zdrojov - z členských príspevkov, darov a z vlastných príjmov členov a funkcionárov.

Hd: Ako stojí vaša petičná akcia, ktorá je predpokladom účasti na nasledujúcich parlamentných voľbách? Vaše ambície, resp. ciele v nich?

J. Kaleja: SPR pokračuje aj naďalej v petičnej akcii v rámci svojich politických aktívov na celom území SR. Toho času je stav na petičných hárkoch asi 6300 podpisov. SPR sa podobne ako ostatné politické subjekty začala pripravovať na riadne parlamentné voľby v roku 2002. Netají sa tým, že chce v nich dosiahnuť také výsledky, ktoré by jej umožnili podieľať sa na výkone štátnej moci. Zároveň dať do života naše programové zameranie a ciele všestranného a ekonomického rozvoja Slovenska.

Hd: Ako hodnotíte stav spoločnosti - hospodársky, sociálny a mravný? Prečo ste sa nepričlenili k jestvujúcim subjektom alebo k niektorým z nových strán?

J. Kaleja: Aj v súčasnosti je v hospodárskej sfére intenzita skupinových záujmov taká ako predtým. Tieto sa najviac prejavujú v privatizácii. Pokúšajú sa preniknúť do časti hospodárskej politiky. Tento trend predstavuje vážnu hrozbu pre demokraciu na Slovensku. Je výsledkom všetkých doterajších vlád, ako aj politikov, ktorí sú napojení na rôzne lobistické skupiny od roku 1990 až doteraz. Aj stabilita terajšej vládnej koalície je ohrozená a je stále rukojemníkom záujmových skupín na Slovensku. Dôkazom toho sú rozpory vo vládnej koalícii. Na Slovensku nevládne vláda, ale akýsi zlepenec politických strán. Faktom je, že aj po voľbách v roku 1998 záujmové skupiny priamo presadzovali svojich zástupcov do NR SR a do jej orgánov, vládnych štruktúr a do štátnych podnikov. V mnohých prípadoch sa im to podarilo. Aj teraz zvádzajú tvrdé boje o strategické podniky a peňažné ústavy SR. Chcú vlastniť, ale s vlastníctvom nechcú prevziať aj zodpovednosť. Tak sa stalo pri prvej privatizácii, čo je dôsledok vytunelovania väčšej časti sprivatizovaných podnikov. Tým vznikla veľká nezamestnanosť na Slovensku, v priemere 21 %, čím sa Slovensko dostalo na nelichotivé 1. miesto v Európe. Po roku 1989 sa o demokracii na Slovensku hovorilo ako o ceste za slobodou. Ale bola to cesta za bohatstvom a majetkom len vyvolenej skupiny ľudí. Chudoba žiadnu demokraciu nepozná, chudoba nemá nijakú možnosť výberu. Chudobný človek sa nemôže rozhodnúť, či sa má z jeho syna stať jadrový fyzik alebo či pôjde na dovolenku na Capri. Ani právnemu povedomiu na Slovensku za predchádzajúce desaťročie nezákonnosti nepridali amnestie najvyšších vládnych činiteľov. Či už išlo o prepúšťanie ťažkých zločincov po zvolení V. Havla za prezidenta ČSFR, o Kováčov pardon synovi a ďalším v kauze Technopol, o Mečiarovu dupľovanú amnestiu únoscom a mariteľom referenda alebo o nadväzujúcu amnestiu M. Dzurindu. Tiež situácia, keď k tej istej veci dva senáty Ústavného súdu zaujmú diametrálne odlišné stanoviská. Na Slovensku ešte mnohé strany presne nepoznajú svoju identitu, nevedia, komu slúžia. Nie je im jasné, pre koho funguje demokracia, ktorá na Slovensku práve prežíva pôrodné bolesti a snaží sa vymaniť z džungle, kde platí právo silnejšieho. Poslanecký mandát ako doživotná živnosť, to je stále sen všetkých, ktorí dnes sedia v parlamente alebo tam sedeli za posledných desať rokov. Koľko skutočne nových tvárí sa objavilo v slovenskej politike od roku 1989? Dajú sa zrátať na prstoch jednej ruky. Sú to tí istí, iba si občas zmenia tričká a hrajú sa na spasiteľov a na novú krv. Nie je to pravda. Je to slovenský sebaklam. A to je aj odpoveď na otázku, prečo sme sa nepričlenili k už jestvujúcim subjektom.

Hd: Čo chcete sľúbiť potenciálnym voličom?

J. Kaleja: SPR je strana, ktorej program vychádza z obyčajných potrieb každého občana, teda dať prácu, vzdelanie a mať predovšetkým zdravý národ.

Stredobodom pozornosti našej strany je človek, jeho zdravie, šťastie a pokojný život. SPR sa podobne ako ostatné politické subjekty začala pripravovať na parlamentné voľby 2002. Ak dostaneme mandát vo voľbách, chceme garantovať všetkým občanom Slovenska hlavne uspokojenie základných ľudských, materiálnych a duchovných potrieb v súlade s právami vyjadrenými v Ústave SR a osobnú bezpečnosť a ochranu ich majetku. Chceme zabezpečiť:

1. Vytvorenie pracovných miest pre 90 % občanov produktívneho veku v podmienkach rekonštruovaného hospodárstva (spôsob, ako to chceme dosiahnuť, je našou politickou a ekonomickou stratégiou).

2. Pre starších občanov spokojný oddych na dôchodku, a podľa záujmu aj možnosť zamestnať sa bez vekového obmedzenia.

3. Rozšírenie malého a stredného podnikateľského stavu v podmienkach nižšieho daňového zaťaženia a dostupných investičných úverov s nízkou úrokovou mierou.

4. Zlepšené postavenie žien na pracovisku, ich rovnoprávnosť pri zamestnávaní a odmeňovaní, vytvorenie optimálnych podmienok pre matky zabezpečením výchovy detí v predškolských zariadeniach.

5. Bezplatné zvýšenie vzdelanostnej úrovne občanov v podmienkach rekonštruovaného systému všetkých stupňov škôl.

6. Študentom po maturitných skúškach prijatie na vysokoškolské štúdium bez prijímacích pohovorov.

7. Spravodlivé a diferencované delenie fondu sociálneho zabezpečenia.

Východiskovými zdrojmi uvedeného garantovaného programu sú vnútorné rezervy Slovenska, pracovitosť občanov, ich profesionálna spôsobilosť a mozgový potenciál domácej inteligencie.

Hd: Najzaujímavejšie vo vašom programe je príklon k družstevným princípom. Prečo?

J. Kaleja: Už sám názov našej strany jasne deklaruje, na akých princípoch chceme stranu budovať, ktoré hodnoty sú pre nás prvoradé a čo považujeme za rozhodujúce hybné sily spoločnosti. Sme hlboko presvedčení o tom, že zdrojom bohatstva našich občanov je usilovná práca každého občana vo všetkých jej podobách. Teda aj v družstevníctve, ktoré má mnoho foriem a združuje občanov bez rozdielu národností, svetonázoru, náboženského vyznania či postavenia v spoločenskej deľbe práce. Naším zámerom je podpora všestranného ekonomického a sociálneho rozvoja Slovenska a jednotlivých regiónov aj prostredníctvom rozvoja družstevníctva. Chceme sa v spolupráci s družstevným hnutím u nás aj v zahraničí podieľať na aktívnej politike zamestnanosti na Slovensku. Všetci dobre vieme, čo sa udialo na Slovensku v družstevnom sektore v roku 1992. Zamestnanosť v družstevníctve mala výrazne klesajúcu tendenciu. Počet družstiev na Slovensku klesol od roku 1992 do roku 2000 o 319. Počet členov družstiev klesol o 311 253 a počet pracovníkov o 200-tisíc. To je dôkaz, že v družstevníctve sa za posledných 11 rokov udiali nepochopiteľné chyby aj vplyvom nezodpovedných zásahov štátu do ich finančných tokov. Bola ohrozená existencia aj bytových družstiev. Zastavením bytovej výstavby sa na Slovensku v roku 1992 začal proces rozkladu bytového družstevníctva. Politici začiatkom 90. rokov nepochopili, že družstvá boli a sú objektom súkromného práva a majú byť ako súkromný majetok od štátu nezávislé. Družstevné hnutie na Slovensku má bohatú a dlhodobú históriu. Vzniklo pred 156 rokmi. Počas celého obdobia bolo jednou z hlavných úloh riešiť ekonomické a sociálne problémy svojich členov, ktoré vždy boli najvýraznejšie na vidieku. Takýto stav je charakteristický aj dnes. V zaostávajúcich regiónoch sú problémy aj s úspešným a efektívnym rozvojom družstevníctva. Nielenže sa v nich systematicky nepodporuje zakladanie nových družstiev, ale ani existujúce družstvá nie sú schopné po transformačnom procese efektívne pracovať. Riešenie týchto nahromadených problémov vidí SPR na základe vlastnej iniciatívy v podporovaní už existujúcich družstiev a v zakladaní nových, najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Vytváraním primeraných podmienok môžeme družstevnému hnutiu efektívnejšie pomáhať riešiť jeho problémy.

Hd: Máte riešenie akoby neriešiteľných problémov...

J. Kaleja: Miera nezamestnanosti je v súčasnosti pre malé Slovensko veľmi vysoká. Strana sa zaoberala touto otázkou a navrhuje prijať tieto opatrenia na zníženie miery nezamestnanosti:

- v oblasti priemyslu opatrenia prijaté súčasnou koaličnou vládou riešiť dôslednejšie a zodpovednejšie,

- znížiť daňové zaťaženie pre fyzické a právnické osoby na 25 %,

- znížiť odvodové zaťaženie,

- spustiť výstavbu bytov, domov a infraštruktúry,

- v poľnohospodárstve je potrebné čiastočné oddlženie, poskytovanie výhodných úverov, odstránenie nežiaducich rozdielov medzi vstupmi a výstupmi,

- oblasť družstevníctva akceptovať ako jednu zo súčastí znižovania miery nezamestnanosti, zakladať malé a stredné družstvá podľa švédskeho modelu alebo iných modelov štátov EÚ,

- účelnejšie vynakladať náklady na aktívnu politiku zamestnanosti ako v súčasnosti cez VPP. Napríklad vytváraním prevádzok pri miestnych úradoch s rôznymi druhmi činnosti podľa aktuálnych miestnych potrieb.

Najdôležitejšie však je, aby boli finančné inštitúcie vo svojich požiadavkách zhovievavejšie voči žiadateľom o úver. Dnes banky vytvárajú podmienky len pre solventných a majetných. Tento fakt dostupnosti úverov je veľmi dôležitý pre ďalší rozvoj podnikania a zníženia nezamestnanosti.

V oblasti kriminality je potrebné prijať tieto opatrenia:

- zamerať sa na prevenciu kriminálnych javov,

- zaviesť inštitút dohľadu nad recidivistami,

- posilniť postavenie poškodeného a obete,

- zvýšiť ochranu svedkov,

- zabezpečiť lepšie materiálno-technické vybavenie a personálne zloženie polície,

- zabezpečiť lepšiu vynutiteľnosť práva,

- skrátiť súdne konania.

V územnosprávnom členení zastávame stanovisko modelu 3 + 1. V minulosti sa osvedčil a má určitú tradíciu. Došlo by k finančnej úspore, čo v dnešnom období nie je zanedbateľné, ale aj k zníženiu počtu pracovníkov. Občana dnes nezaujíma či sa prijme model 12 + 12, 8 + 8 alebo 3 + 1. Ide mu o to, aby svoje veci mohol vybaviť včas a bez prieťahov, a aby jeho región prosperoval.

Hd: Horúcou témou sú problémy s rómskym etnikom...

J. Kaleja: Problém rómskej komunity si vyžaduje spoluprácu všetkých zainteresovaných na tejto problematike. Je to problém celoeurópsky a nedá sa riešiť iba v rámci jedného štátu. Naša strana považuje za dôležité prijať tieto predbežné opatrenia na zlepšenie spolunažívania s rómskymi občanmi:

- sprehľadniť toky všetkých finančných prostriedkov určených na riešenie rómskej problematiky tak zo štátneho rozpočtu, ako aj iných zahraničných zdrojov,

- zabezpečiť ich vzdelávanie a osvetu a do tohto procesu zapájať aj cirkev,

- vytvárať podmienky na zodpovedajúce bývanie, hlavne svojpomocne,

- znižovať nezamestnanosť, napríklad formou vytvárania malých stavebných, výrobných a poľnohospodárskych družstiev,

- zakladať kultúrne, športové a iné záujmové spolky,

- v právnej oblasti presadzovať, aby trestné činy páchané na rómskej, ale aj iných menšinách z rasových dôvodov boli aj tak kvalifikované a trestané. Nemali by byť považované za všeobecné ublíženie na zdraví. Je to však potrebné aplikovať aj opačne, ak chceme dodržiavať zásadu, že pred zákonom sme si všetci

Hd: Čo ďalej v približovaní sa k jestvujúcim štruktúram v EÚ - NATO?

J. Kaleja: Splnenie programu SPR v oblasti uspokojovania materiálnych a duchovných potrieb občanov vyvoláva akútnu potrebu prehodnotenia priorít ďalšieho rozvoja SR. Výsledky konfrontácie existujúcich finančných zdrojov a životne nevyhnutných nákladov našej ekonomiky v podmienkach zrušenia studenej vojny a upevnenia svetového mieru posúvajú bezpečnosť našej krajiny pod ochranu Bezpečnostnej rady OSN. Poradie strategických priorít by mali schváliť občania v referende väčšinou hlasov. Strana bude iniciovať takéto referendum. Súčasná nevýkonná ekonomika Slovenska vyvoláva potrebu reštrukturalizácie so zameraním sa na vedu a na výskum a neobmedzenú spoluprácu so všetkými krajinami sveta podľa výhodnosti trhu. Na základe uvedenej skutočnosti musí byť naša ekonomika otvorená pre všetky štáty sveta. Výsledky analýzy slovenskej ekonomiky v súčasnosti zdôvodňujú potrebu nezávislej a rovnoprávnej spolupráce tak s EÚ, USA, ako aj s Ruskom.

Peter Kasalovský