Pozor na význam slova subsidiarita!

Všetci súhlasia, ale vedia s čím súhlasia?

V slovenskej politike je v poslednom období aj ústami volených zástupcov ľudu, či šéfmi politických strán, a to najmä v súvislosti s reformou verejnej správy, čoraz frekventovanejší termín „princíp subsidiarity“. Všetci s ním súhlasia, no nie som si istý, či aj vedia, čo hovoria. Alebo že by sa spoliehali, že pre tých, ktorým sú určené ich „posolstvá“, je význam tohto pojmu zahmlený? Priebeh a postup reformy verejnej správy nedokumentuje, že dôležitosť subsidiarity berú politici až tak vážne. Táto pôvodná latinská etymológia slova poskytuje dve vysvetlenia. Princíp zastúpenia (substitúcie) predstavuje nezasahovanie vyššej autority, ak to nie je legitímne alebo potrebné. Stelesňuje teda zásadu obmedzenia zásahu vyššej moci. Subsidiarita evokuje myšlienku pomoci. Znamená nielen obmedzenie zásahov vyššej autority voči nižšej, ale zároveň povinnosť tejto autority napomáhať jej konanie. A tu je kameň úrazu. Napĺňajú politické strany tieto princípy? Skôr nie ako áno a ak áno, tak len v rétorike.

Ako termín však nie je zatiaľ jasne vymedzený, a to i preto, že jeho moderné chápanie sa značne vzďaľuje jeho pôvodnému historickému významu. Pojem sa vyvíjal od zavedenia Aristotelom cez sv. Tomáša Akvinského, následne ho rozpracoval sociálny katolicizmus (Encyklika Rerum Novarum Lea XIII.), ale aj z opačného pólu predstaviteľmi liberalizmu. Na Slovensku sa význam slova „subsidium“ pod vplyvom cirkevnej latinčiny chápal ako výpomoc. Ako subsidium sa u nás označovala mimoriadna daň v protitureckých vojnách. Aj v súčasnej angličtine, francúzštine a nemčine sa chápe ako pomoc, podpora, príspevok, náhrada, prípadne i ako subvencia.

Spojeniu „princíp subsidiarity“ sa v súčasnosti prisudzuje zásadne odlišný význam. Jeho moderné chápanie vychádza najmä z politických a právnych tradícií krajín germánskej kultúry. Tento fenomén sa stal mimoriadne aktuálny a jeho chápanie sa precizovalo pri debatách, ktoré predchádzali podpisu dohody o Európskej únii uhlia a ocele (1951) a o Európskom hospodárskom spoločenstve (1957), končiac Maastrichtskou dohodou. Napriek mnohým snahám sa vývoj pojmu „princíp subsidiarity“ doteraz nezavŕšil jeho jasnou definíciou. Z viacerých interpretácií možno zhrnúť hlavnú myšlienku tejto zásady: Uplatňovať tendenciu, aby sa veci, pokiaľ možno, spravovali čo najbližšie k občanovi. Myslíte si, že politici sa správajú

(tu/at)