Za päť dní päť štátov, návšteva bez päť pé

O čom sú vlastne nové hrozby? * Nevyhnutnosť odbúravania vzájomných predsudkov

Pokojná, príjemná, pozitívna, pokroková a prelomová. Ideálny scenár pre prvú návštevu prezidenta Spojených štátov amerických Georgea W. Busha na nedôverčivom starom kontinente. Taká však táto návšteva zrejme nebude. Tak ako ani žena nemá všetkých päť pé, ani európske turné najmocnejšieho muža na svete nie je ideálne. Treba to však vnímať v širších európsko-amerických vzťahoch a v duchu nových globalizačných, ekologických a bezpečnostných trendov.

Pokoj narušili tisícky demonštrantov, či už v Madride alebo Bruseli - možno ich očakávať aj vo švédskom Göteborgu -, ktorí protestujú proti Bushovým antiekologickým opatreniam, proti politike hrdelného trestu platného v USA, a najmä proti víziám o vybudovaní „jadrového dáždnika“, ktoré Bushova administratíva zatiaľ propaguje proti vôli väčšiny krajín sveta.

Z hľadiska európsko-amerických vzťahov príjemné a pozitívne na „poznávacom“ pobyte šéfa Bieleho domu v Európe je to, že sa naskytá priestor na priamu konfrontáciu názorov medzi ním a poprednými štátnikmi Európskej únie, či už na včerajšom zasadaní predstaviteľov NATO v Bruseli alebo v piatok na summite EÚ v Göteborgu, pričom v rozhovoroch dôjde aj na mimoriadne vážne témy, ktoré znepokojujú hlavne Európanov. Pozitívom by mohol byť konkrétny náznak z Bushovej strany, že na budúci rok v novembri v Prahe sa 19-členná rodina NATO určite rozrastie o nových adeptov. Za päť dní päť štátov, návšteva bez päť pé

O čom sú vlastne nové hrozby?

Pokojná, príjemná, pozitívna, pokroková a prelomová. Ideálny scenár pre prvú návštevu prezidenta Spojených štátov amerických Georgea W. Busha na nedôverčivom starom kontinente. Taká však táto návšteva zrejme nebude. Tak ako ani žena nemá všetkých päť pé, ani európske turné najmocnejšieho muža na svete nie je ideálne. Treba to však vnímať v širších európsko-amerických vzťahoch a v duchu nových globalizačných, ekologických a bezpečnostných trendov.

Pokoj narušili tisícky demonštrantov, či už v Madride alebo Bruseli - možno ich očakávať aj vo švédskom Göteborgu -, ktorí protestujú proti Bushovým antiekologickým opatreniam, proti politike hrdelného trestu platného v USA, a najmä proti víziám o vybudovaní „jadrového dáždnika“, ktoré Bushova administratíva zatiaľ propaguje proti vôli väčšiny krajín sveta.

Z hľadiska európsko-amerických vzťahov príjemné a pozitívne na „poznávacom“ pobyte šéfa Bieleho domu v Európe je to, že sa naskytá priestor na priamu konfrontáciu názorov medzi ním a poprednými štátnikmi Európskej únie, či už na včerajšom zasadaní predstaviteľov NATO v Bruseli alebo v piatok na summite EÚ v Göteborgu, pričom v rozhovoroch dôjde aj na mimoriadne vážne témy, ktoré znepokojujú hlavne Európanov. Pozitívom by mohol byť konkrétny náznak z Bushovej strany, že na budúci rok v novembri v Prahe sa 19-členná rodina NATO určite rozrastie o nových adeptov. Nedočkaví sa dočkali. „Budeme schopní začať s ďalším kolom rozšírenia na našom stretnutí v Prahe,“ vyhlásil včera na tlačovej konferencii v Bruseli americký prezident. „Dohodli sme sa, že všetky európske demokracie, ktoré sa snažia k nám pripojiť, a ktoré spĺňajú naše štandardy, by mali mať možnosť tak urobiť, bez hraničných čiar a vonkajšieho veta,“ dodal. Slovensko a ostatné kandidátske krajiny sa tak dočkali veľmi sľubného signálu, že pražský summit v novembri 2002 prinesie pozvánku aspoň jednej z nich.

Pokroková, dokonca prelomová z hľadiska celoplanetárnej rovnováhy síl by táto návšteva mohla byť, ak sa na poslednej európskej zastávke - v slovinskej Ľubľane - na stretnutí Georgea W. Busha s kremeľským lídrom Vladimirom Putinom dosiahne výraznejšie oteplenie americko-ruských vzťahov. Bush síce už pred niekoľkými dňami pre denník Izvestija povedal, že Rusko nie je nepriateľom USA a že je to krajina s fantastickými možnosťami, ktorá má obrovský potenciál a je na prírodné zdroje nepredstaviteľne bohatá. Lákavá pre amerických investorov, ktorých Rusko potrebuje. Ale...

Ale zároveň včera v Bruseli Bush opäť zopakoval svoju tézu o tom, že sovietsko-americká Zmluva o protiraketovej obrane (ABM) z roku 1972 je zastaraná, že nezohľadňuje postudenovojnovú situáciu a má byť nahradená novým bezpečnostným systémom. Amerika vidí východisko vo vybudovaní Národného protiraketového systému (NMD). Keďže tento dáždnik pokrýva iba USA a ich blízke geografické okolie, ak by sa zrušila ABM, cíti sa Rusko zraniteľné. Európa tiež. Veď ABM bránila západnú Európu aj proti Rusku a naopak. Vytvárať teraz nový, európsky systém zmlúv? Keď časť Európy už v NATO je a ďalšia časť tam smeruje? A keď sa na jednej strane vyjadruje vôľa nepohnevať si ruského medveďa a nedovoliť reč zbraní, na druhej strane sa však nezvládajú ani lokálne konflikty na juhu kontinentu?

Niet divu, že „americký protiraketový dáždnik“ je na starom kontinente vnímaný ako egoistický prístup globálnej veľmoci proti zvyšku sveta, ako výborná príležitosť uliať zopár miliárd USD do pokladnice amerických zbrojárov. Francúzsky prezident Jacques Chirac včera na úvod minisummitu lídrov aliancie Bushovi jasne naznačil postoj Francúzska: Paríž je pripravený aktívne diskutovať o NMD, ale za prioritu považuje zachovanie strategickej rovnováhy, ktorej pilierom je práve ABM. Podobne zmýšľajú aj iné európske krajiny. A neobstoja ani tvrdenia Bushovej administratívy, že sa treba „pripraviť na nové hrozby“, pričom hrozbami sú štáty ako Líbya, Irán, Irak a KĽDR. O čom sú vlastne tieto hrozby? Laický pohľad na mapu sveta ukáže, že Líbya má k najbližšiemu cípu pevniny USA asi 9300 km, z Iraku je to vzdušnou čiarou okolo 8900 km, z Iránu a z KĽDR dokonca vyše 9700 km. Čo to znamená? Rakety Scud ruskej výroby, ktoré vlastnia uvedené krajiny, majú dolet iba 300 km, iracké balistické strely Al-Hussein a Al Abbás od 650 do 800 km a severokórejské rakety Rodong doletia „až“ 1300 kilometrov. Proti komu je teda ochranný dáždnik?

Najväčším prínosom Bushovho turné by bolo, keby sa podarilo odbúrať - na jednej i na druhej strane Atlantického oceánu - existujúce predsudky. Tie existujú a zbytočne zaťažujú vzájomné politické vzťahy.

Iaromír Novák