Nad summitom sú tiene

Chudobnejšie krajiny EÚ sa obávajú straty finančnej pomoci

Víkendový summit EÚ (15. - 16. 6.) pôvodne v Göteborgu nemal byť z hľadiska rozšírenia únie problémový. Očakávalo sa, že členské krajiny opakovane ubezpečia kandidátov o ich pevnom odhodlaní pokračovať v integrácii, aj keď bez udania presných termínov vstupu, zatiaľ čo kandidátske krajiny vyjadria spokojnosť nad tým, čo počuli. Dojem z tohto jednoduchého, ale účinného divadielka budú však v Göteborgu trochu kaziť aktuálne politické udalosti - írske referendum, niektoré vyhlásenia talianskych víťazov volieb či španielske pokusy o obštrukciu procesu rozšírenia.

Vo všetkých troch prípadoch ide v podstate o obavy chudobnejších krajín, že po prijatí nových, ešte chudobnejších členov prídu aj o významnú finančnú pomoc zo štrukturálnych a kohéznych fondov EÚ. Nikto sa tým ani netají. „Ak sa nenájdu žiadne kompenzácie pre taliansky juh, zasadí sa nová talianska vláda o spomalenie procesu rozširovania EÚ,“ uviedol v týchto dňoch Giulio Tremonti, súčasný minister hospodárstva a muž číslo dva v Berlusconiho kabinete. V podobnom duchu sa vyjadril aj minister pre záležitosti Európskej únie Rocco Buttiglione: „Podporujeme prijímanie nových členov do EÚ, nie však na úkor priemyselne nerozvinutých, chudobných juhotalianskych regiónov.“ Obavy Ríma nie je ťažké pochopiť. V rokoch 2000 až 2006 by do menej vyspelých častí Talianska malo z rozpočtu EÚ pretiecť v rámci štrukturálnej pomoci takmer 30 miliárd eur. Keď sa však v roku 2007 bude koncipovať rozpočet na ďalšie obdobie, únia by mala byť väčšia o pekný balík krajín s množstvom zaostalých regiónov, takže juh Talianska potom už zrejme nebude spĺňať kvalifikačné kritériá na získanie pomoci.

Ešte explicitnejšie tento strach vyjadruje Španielsko, ktoré by v období 2000 až 2006 zo štrukturálnych fondov a fondu kohézie malo dostať okolo 56 miliárd eur. Madrid už pri formovaní spoločného stanoviska členských krajín EÚ k otázke prechodného obdobia na voľný pohyb pracovných síl jasne upozornil na problematiku štrukturálnej pomoci, keď za svoj súhlas žiadal záruky, že aj nasledujúci rozpočet EÚ bude voči Španielsku dostatočne štedrý. Dohoda sa nakoniec dosiahla. Španielsko sa údajne dobrovoľne vzdalo svojich požiadaviek.

Mnohí pozorovatelia sa domnievajú, že aj v pozadí prekvapujúceho írskeho „nie“ Zmluve EÚ z Nice je práve možná strata finančnej podpory. Bývalý predseda EK Jacques Delors skonštatoval: „Obavy Írska, že ich podiel financií z regionálnych a zo štrukturálnych fondov sa zníži v prospech nových členských krajín EÚ, ovplyvnilo rozhodovanie v referende.“ Agenda 2000 určuje Írsku 4 miliardy eur, pričom treba brať ohľad, že ostrovná krajina má len okolo 3,5 milióna obyvateľov.

Ak k spomínaným trom krajinám prirátame ďalších dvoch výrazných poberateľov štrukturálnej pomoci - Grécko (asi 25 miliárd eur) a Portugalsko (20 mld.), dostaneme silný blok krajín, ktoré budú tvrdo bojovať za zachovanie doterajších privilégií. A výsledok tohto ich boja bude pre kandidátske krajiny mimoriadne zaujímavý a dôležitý. Dôležitejší možno ako göteborské ubezpečenia o odhodlaní pokračovať v procese rozšírenia EÚ. A, bohužiaľ, kandidátske krajiny sa na tento boj budú zrejme len prizerať z „bezpečnej“ vzdialenosti.

Rastislav Boldocký