Dlžníci stále víťazia

Komentuje Eleonóra Bujačková

Slovenské banky sú právom nespokojné so súčasnou situáciou, keď je dlžník pred veriteľom vo výhode a má mnoho nie nelegálnych možností, ako dlhy neplatiť. Vziať však spravodlivosť do vlastných rúk je vždy tak trochu sporné. Nielen preto, že to predstavuje rezignáciu na budovanie právneho štátu (v ktorom bude každý vykonávať čo najlepšie to, čo mu je určené, a nie suplovať činnosť menej funkčných zložiek). Ale najmä preto, že dôveru klientov banky (prieskum uvádza, že až 69 % populácie nedôveruje peňažným ústavom) ich právnické „ťahy“ určite nepodporia. Klienti môžu byť, samozrejme, spokojní, keď ich banka má takých dobrých právnikov, že si poradia pri súde a vymáhaní požiadaviek od dlžníkov. Môžu oceniť i to, že v tejto činnosti nie je „mäkkᓠa že teda pravdepodobne utrpí menšie straty. Vec má však aj druhú stránku. Používané právne postupy nie sú namierené iba proti nepoctivým klientom, ale môžu v podstate postihnúť všetkých. Kto žiadal o hypotekárny úver, môže o tom rozprávať romány. Pokiaľ nemá klient v banke problém, často sa ani nedozvie o tom, v akej veľkej výhode je proti nemu banka v zmysle vzájomne podpísanej zmluvy. Napríklad zmluvy a podmienky vedenia bežných účtov: práva klientov sú tu mnohonásobne nižšie ako práva banky. Zodpovednosť z banky sníma prakticky každá formálna chyba klienta. Slovenské banky sa zatiaľ nedokázali dohodnúť na systéme, v ktorom by sa upozorňovali na nesolídnych klientov. Keď vymenujeme nedostatky v našom právnom systéme, ale ešte viac v jeho vlastnom výkone, nemôžeme bankám ich postupy príliš vyčítať. Liečenie neduhov súdnictva, finančných úradov a ďalších inštitúcií, ktoré de facto umožňujú dlžníkom stále ešte víťaziť nad veriteľmi, nie je v možnostiach bankového sektora.