Export jedinou šancou

Komentuje Robert Róm

Strojárstvo sa po „revolučných“ zásahoch dostalo prakticky do nulového stavu a jeho ďalší osud bol prinajmenšom otázny. Pritom práve na tomto odvetví leží najväčšia ťarcha rozvoja priemyslu a národného hospodárstva vôbec. Napriek značnej depresii, ktorá v tomto odvetví zavládla, v posledných rokoch strojárska výroba postupne zaznamenáva rast produkcie. Napríklad medziročný nárast výroby v roku 1998 dosiahol 12,8 % a podiel na výrobe priemyslu sa zvýšil z 19,2 % v roku 1997 na 24,5 % v roku 1998. Od tohto obdobia sa strojári čoraz viac presadzujú nielen na domácich, ale aj zahraničných trhoch. Vývoj v odvetví strojárstva sa v tomto roku vyznačuje zvyšovaním efektívnosti, predovšetkým v raste pridanej hodnoty. Tá je indikátorom nastúpenia jeho dynamického rozvoja. Ďalší vývoj sa bude vyznačovať najmä postupnou reštrukturalizáciou, ktorá sa bude prejavovať hlavne vo firmách, ktoré pracujú pre automobilový priemysel. V procese transformácie sa tieto výpadky nepodarilo dostatočne eliminovať a stopercentne presmerovať vývoz na solventné trhy. Jedným z dôvodov je nedostatok finančných zdrojov na plynulé materiálové krytie predajnej výroby na zahraničných trhoch a vytvorenie optimálneho finančného prostredia pri možnostiach podpísať lukratívne kontrakty so zahraničnými partnermi. Práve zákazky v zahraničí zabezpečia našim strojárom dostať sa do lukratívnych korporácií a postupne rozvíjať a modernizovať svoju produkciu. Je namieste pripomenúť, že asi 85 % produkcie spĺňa náročné požiadavky. Niet preto dôvodu sa obávať, či strojári postupne dokážu „oprášiť“ staršie kontakty a sebavedome sa vyberú do náročného konkurenčného prostredia EÚ. Ich úsilie musí podporiť aj legislatíva lepším prístupom k úverom pre perspektívne podniky.