Tri osudové životné stretnutia

Je hrdý na to, že ho vždy vrátili späť na pôvodné pracovisko

„Nebýva zvykom, aby ste našli Bratislavčana slúžiť v Bratislave. Zväčša slúžia na východnom či strednom Slovensku,“ začal svoje spomínanie na uplynulé roky prednosta Železničnej stanice Bratislava - Ústredná nákladná stanica (ÚNS) Miroslav Dudáš. Ako čerstvý absolvent školy dostal umiestenku do Kežmarku. Keďže nemohol pre nízky vek slúžiť ako výpravca, našiel si miesto signalizátora vo Svätom Jure pri Bratislave. Neskôr absolvoval kurz pre výpravcov, praktický výcvik aj autorizáciu.

Stretnutie prvé

Prvýkrát sa so „svojou stanicou“ stretol 1. októbra 1964. Preložili ho na miesto výpravcu do Vlčieho hrdla. Vtedy to bola ešte nesamostatná stanica a patrila pod Železničnú stanicu Bratislava - Nové Mesto. Neskôr, až do 1. augusta 1969, slúžil na Železničnej stanici Bratislava - Nové Mesto. Pretože ho často vysielali na zastupovanie, získal podrobné a bohaté poznatky a praktické skúsenosti z činnosti všetkých železničných staníc v bratislavskom uzle s výnimkou hlavnej stanice.

Stretnutie druhé

To začalo 1. júla 1969. Najskôr pohovor a potom nástup do funkcie technik železničnej dopravy (dnešný inžinier pre výstavbu). Miesto: ÚNS. Tri roky spojené s prestavbou a budovaním stanice prebehli ako voda. A opäť nastáva v jeho živote zmena. Na bývalom Federálnom ministerstve dopravy a spojov vznikla osobitná skupina na spracovanie novej koncepcie uzla Bratislava. Jej členom bol aj Miroslav Dudáš. Vznik skupiny si vyžiadala slovenská strana na riešenie množiacich sa problémov s nevyhovujúcou priechodnosťou týmto železničným uzlom. Ten sa už vtedy skladal zo šestnástich staníc, čo znamenalo veľa komplikácií. Výsledok práce osobitnej skupiny kolégium ministra prijalo, ekonomické trenice skončili a technológia v železničnom uzle sa zlepšila. V osobitnej komisii pôsobil Miroslav Dudáš do 1. októbra 1973, keď nastúpil do funkcie dopravného námestníka Železničnej stanice Bratislava predmestie.

Stretnutie tretie

Po šiestich rokoch 1. apríla 1979 sa Miroslav Dudáš opäť vrátil na ÚNS. Tu zastával striedavo funkcie dopravného námestníka a náčelníka stanice. Až napokon 1. januára 1990 ho ustanovili do funkcie náčelníka (terajšieho prednostu) ÚNS. A ním je doteraz. „ Mal som ťažký železničiarsky život, vždy, keď som dal niektoré pracovisko do poriadku, prišli ťpoliticky aktívnejšíŤ. Som však hrdý na to, že ma vždy vrátili späť, aby som pracovisku znova vrátil železničiarsky vzhľad. Aj ÚNS bola problémová a dnes prosperuje. Počty ľudí som nezvyšoval, len sa mi podarilo to podstatné, priviesť ich k poctivej každodennej práci. Dnes tu mám stmelený a jednotný kolektív 167 pracovníkov,“ zdôraznil Miroslav Dudáš.

Čo trápi prednostu ÚNS v súčasnosti? „Blízka Železničná stanica Bratislava východ je technickou stanicou. Neslúži však železničnému uzlu tak, ako je jej poslaním, ale uzol slúži technickej stanici. Prestoje záťaže v nej totiž predstavujú viac ako 13 hodín. Kvôli neúnosným prestojom mnohí prepravcovia začali radšej používať kamióny. Tak stratili prepravu automobilov aj prepravu piva. Mrzí ma tiež, že nie vždy sa stretávam s pochopením pre naše problémy. Neviem, čo ma s príchodom novej organizačnej štruktúry čaká, no vždy ostanem železničiarom. Chcel by som ešte dostať ÚNS znova do prvej kategórie. V bodovom hodnotení nám zatiaľ chýba asi 800 bodov, a to zväzuje ruky. Úprimne by som si však želal, aby po mojom odchode za mňa hovorili skutky.“

Nečakané ocenenie - vyznamenanie Zaslúžilý pracovník dopravy, ktoré po 42 rokoch služby prevzal Miroslav Dudáš z rúk ministra MDPT J. Macejku, ho naozaj prekvapilo. Nič podobné neočakával najmä pre svoju nekompromisnú povahu. O to viac ho potešilo.