Civilizácia si vyberá daň

Niekedy je ľahká ako tylový závoj, ktorý zahaľuje telo a za niekoľko hodín odvanie bez toho, aby ju človek vzal priveľmi na vedomie. Inokedy je ťažká ako brnenie, ktoré telo zviera, ochromuje svaly a otupuje všetky zmysly . Usadí sa v nás na celé týždne a berie nám chuť do života. Únava sa prejavuje rôzne a má mnoho príčin. A väčšinou je zákerná: nikdy sa nevie, čo sa pod ňou skrýva. V seriáli dnes pokračuje na tému: ÚNAVA - SKUTOČNÁ CHOROBA.

Pocit únavy v poslednom období pociťujú čoraz častejšie aj ľudia mimoriadne aktívni. O únave hovorí šesť z desiatich opýtaných ľudí. Podľa výsledkov jedného z prieskumov až 79 % osôb pociťuje únavu . Kým ešte pred dvoma rokmi podnikatelia, manažéri a vedúci pracovníci vychádzali z testovania lepšie, dnes medzi „postihnutými“ nájdeme aj dosť ľudí činorodých s veľkou zodpovednosťou. Zaujímavá je skutočnosť, že ľudia z menších miest sa sťažujú na únavu viac ako ľudia z veľkomiest. Možno je to tým, že ruch veľkomesta zaháňa nudu a jednotvárnosť, ktorá je v mnohých prípadoch príčinou únavy.

Únava sa niekedy posudzuje veľmi nesprávne. Zvyčajne ju neberieme priveľmi vážne a veľakrát ľudí, ktorí sa na ňu sťažujú, okolie často považuje za hypochondrov. Má jednoducho punc niečoho hanebného. Je to zrejme aj preto, že si pod týmto slovom nedokážeme predstaviť nič konkrétne. Podľa odborníkov únava a stavy telesnej slabosti sú sťažnosťou organizmu, jeho žiadosťou o pomoc. Je to prejav, ktorý sa v medicíne doteraz nepovažuje za chorobu.

Únava je teda znamenie, ktoré by sme v žiadnom prípade nemali obchádzať, brať na ľahkú váhu. Ani vtedy, ak ide o normálnu fyzickú únavu napríklad po športovom výkone, keď je organizmus na konci svojich fyzických možností. V tomto prípade narušuje únava jemný mechanizmus svalových vlákien a motorických mozgových centier. Energetické látky – glykogén a mastné kyseliny – sú spotrebované a krv je zahltená odpadmi, ako napríklad kyselinou mliečnou. K tomu sa pripojí dehydratácia, narušenie hormonálnej hladiny (adrenalínu a noradrenalínu) a hladiny neuromediátorov (serotonínu, endorfínov, enkefalínov). Celý organizmus je v nerovnováhe. Približne po dvadsiatich štyroch hodinách sa zotaví. Odborníci upozorňujú, že po celodennom vypätí netreba to preháňať s fyzickými aktivitami: výsledok nemusí byť pre vás pozitívny, skôr naopak.

Ak únava pretrváva dlhší čas, je to znamenie, že vaše rezervy sa blížia k nule a že je čas vypnúť. V prípade, že tieto signály ignorujete, môže sa váš stav stať patologickým, nasleduje úbytok hmotnosti, nepokojný spánok, zníženie obranyschopnosti organizmu. Teda to, čo odborníci nazývajú „syndróm pretrénovanosti“.

Ten v poslednom čase pociťuje stále viac a viac podnikateľov, manažérov a vedúcich pracovníkov. Nevyčerpá sa totiž iba telo, ale „vyprázdni sa“ mozog. „Nemôžem sa sústrediť, mám pocit, že už vôbec nič nedokážem urobiť, pri rokovaniach s obchodnými partnermi som kdesi mimo,“ opisuje svoje skúsenosti Roman (44), ktorý je vlastníkom firmy s päťdesiatimi zamestnancami. Odborníci diagnostikujú, že je to znamenie intelektuálnej vyčerpanosti. Jej prejavom je zníženie senzibility nervového systému

spôsobené poklesom spotreby kyslíka a glukózy kortikálnych buniek, ktorý pravdepodobne závisí od ešte málo známeho komplexného biochemického a hormonálneho procesu.

Únava, či už fyzická, alebo duševná, je prejavom múdrosti organizmu. Je to celkom normálna reakcia, ako je napríklad hlad, potreba spánku. Je to pocit starý ako ľudstvo samo. Problém, ktorý zmizne po jedinom univerzálnom lieku – odpočinku. Ak sa však ani po niekoľkých hodinách či dňoch váš stav nezlepší, máte iba jedinú možnosť – zveriť sa do rúk

Únava pretrvávajúca, zákerná, s nepoľavujúcim nepríjemným pocitom, ktorý odborníci už nenazývajú únavou, ale telesnou slabosťou, je totiž veľmi nebezpečná.

„Kým som sa rozhodol ísť k lekárovi,“ priznáva sa podnikateľ Vladimír (53), „trpel som asi mesiac absolútnou vyčerpanosťou, nemohol som spať ani sa sústrediť. Niekedy som nebol schopný vnímať ani telefóny.“ V ordinácii po niekoľkých sedeniach zaznel verdikt: únava v jeho prípade je prvým prejavom a následkom stresu, vyčerpania, absencie voľného času. Recept bol v tomto prípade jednoduchý – pribrzdiť, zmeniť spôsob stravovania, upraviť životný štýl a viacej času venovať relaxácii.

Ak však tieto prvé prosby organizmu, ktorý požaduje zmenu životného rytmu, zanedbáte, môžete sa dopracovať k štádiu skutočne vážnemu. K syndrómu chronickej únavy. Už v marci roku 1988 dospeli odborníci v Stredisku pre kontrolu choroby (CDC) k presvedčeniu, že nejde o módnu záležitosť a pripísali syndróm chronickej únavy do svojho zoznamu registrovaných chorôb.

Odvtedy sa početné tímy odborníkov - psychológov, sociológov i psychiatrov zaoberajú touto civilizačnou chorobou. Zisťujú, či je únava organická, a teda spojená s ochorením, alebo či je funkčná. V dnešnej hektickej dobe totiž pribúda stále viac a viac prejavov s ňou spojených: stresu spôsobeného jednotvárnosťou práce a každodenných povinností či neschopnosti človeka prispôsobiť sa novým podmienkam.

Ak teda až príliš veľa času venujete práci a povinnostiam, zabúdate na relaxáciu a oddychové aktivity, môže sa vám veľmi ľahko stať, že vás čoskoro zaskočí únava. Ak si nevypočujete vážne varovanie vášho organizmu, ktorý požaduje zásadnú zmenu životného rytmu, nezmiernite nasadené tempo „prepracúvate sa “ zákonite k depresii a kolapsu.