Skončenie pracovného pomeru

Zamestnancovi po skončení pracovného pomeru bola vyplatená mzda - napr. prémie. Treba odviesť poistné, ak už nie je naším zamestnancom a bol odhlásený z verejnoprávnych inštitúcií? Má to význam napríklad pri odchode do starobného dôchodku? (Viem, že v prípade odchodu do starobného dôchodku Sociálna poisťovňa už vypočítaný dôchodok dodatočne odmietla zvýšiť).

- Vzhľadom na skutočnosť, že neuvádzate, kedy po skončení pracovného pomeru bola vyplatená mzda - napr. prémie, t. j. či hneď nasledujúci kalendárny mesiac alebo neskôr, napríklad dva, resp. tri kalendárne mesiace pozadu, moja odpoveď môže byť viac-menej len všeobecná.

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnancov sa považuje:

a) príjem za vykonanú prácu dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení a podliehajúci dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitných predpisov (§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Zb. o daniach z príjmov),

b) príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení, ktorý nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb len preto, že

1. tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo

2. nedosahuje zdaniteľnú výšku,

c) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok a náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitných predpisov (§ 110b, § 117 ods. 3, § 124, § 128 až 130 Zákonníka práce), ako aj náhrada mzdy plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru.

Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa však nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, odmena za pracovnú pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch, odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách, odmeny pri odchode do starobného dôchodku a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnancov je predchádzajúci kalendárny mesiac. Za zamestnanca i za zamestnávateľa vykazuje a odvádza poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnávateľ, ktorý vykoná zrážku poistného, ktoré je povinný platiť zamestnanec, z vymeriavacieho základu zamestnanca.

Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa platí na účet príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne za každý kalendárny mesiac pozadu, t. j. napr. za apríl v máji.

Poistné za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac (napr. za apríl v deň splatnosti, ktorým je napr. 15. deň, t. j. 15. máj).

V prípade, ak zamestnávateľ nevykáže poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac vôbec alebo ak ho vykáže v nesprávnej výške, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne predpíše zamestnávateľovi platobným výmerom uvedené poistné.

Z uvedeného vyplýva, že ak sa prémie nepovažujú za príjem za vykonanú prácu z dôvodu, že sa považujú za plnenie poskytované zo zisku po zdanení, do vymeriavacieho základu sa nezahŕňajú.

Ak sa však prémie považujú za príjem za vykonanú prácu, zahŕňajú sa do vymeriavacieho základu. V prípade, ak ide o príjem za vykonanú prácu v rozhodujúcom období (t. j. v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci) v zamestnaní, ktoré zakladalo účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení (t. j. počas existencie pracovného pomeru), je povinnosťou zamestnávateľa zahrnúť prémie do vymeriavacieho základu, z ktorého sa platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Z uvedeného vyplýva, že ak sa napríklad pracovný pomer skončil 30. 4. 2001 a tieto prémie zamestnávateľ vyplatí najneskôr v deň splatnosti, t. j. v nasledujúci kalendárny mesiac, musí ich zahrnúť aj do vymeriavacieho základu na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie.

To má význam aj pre výmer starobného dôchodku, resp. invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov. Vyplýva to zo skutočnosti, že priemerný mesačný zárobok (PMZ) je jedným zo základných činiteľov ovplyvňujúcich výpočet výšky uvedených základných dôchodkov. PMZ je mesačným priemerom hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období, pričom „hrubým zárobkom“ je práve vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (§ 12 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov).

Zároveň poznamenávam, že s vaším tvrdením o odmietnutí zvýšenia dôchodku (dávky) nemožno súhlasiť, pretože ak sa dodatočne zistí, že sa dôchodok priznal alebo sa vyplácal v nižšej sume, ako patril, alebo že sa neprávom odoprel alebo že sa priznal od neskoršieho dátumu, než od ktorého patril, dôchodok sa zvýši alebo sa prizná odo dňa, od ktorého dôchodok alebo jeho zvýšenie patrí, najviac však za tri roky spätne odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na dôchodok alebo na jeho zvýšenie.

Vo vami uvádzanom prípade zrejme doplatenie poistného nemalo vplyv na zvýšenie dôchodku. Závisí to od konkrétneho prípadu, ako aj od skutočnosti, odkedy bol dôchodok priznaný, t. j. či od 1. januára alebo v priebehu kalendárneho roka, od výšky vymeriavacieho základu atď., ako aj od skutočnosti, kedy napr. boli vyplatené prémie.

Iná situácia by nastala, ak zamestnávateľ vyplatí prémie neskôr ako jeden kalendárny mesiac pozadu, t. j. vyplatil by ich o dva, resp. o tri mesiace neskôr. V takom prípade, aj keby sa považovali za príjem za vykonanú prácu, už sa do vymeriavacieho základu na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie nezahŕňajú. Vyplýva to zo skutočnosti, že rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnancov, je „predchádzajúci“ kalendárny mesiac.