Mať svoju víziu, svoje smerovanie

Ekonomika - to je reálny každodenný život spoločnosti

Vývoj ekonomiky v roku 2000 z hľadiska cieľov hospodárskej, daňovej a menovej politiky a ich dosahu na hospodársku a sociálnu sféru bol značne rozporný. Na jednej strane sa v dôsledku konkrétnych krokov vlády podarilo zlepšiť situáciu v oblasti vonkajšej platobnej a obchodnej bilancie a napriek inflačnému pôsobeniu ekonomických balíčkov i pohybu cien ropy a plynu na svetových trhoch sa spotrebiteľská inflácia udržala na úrovni 8,4 % a jadrová inflácia vo výške 4,6 %. Nesporne pozitívnym krokom bolo spustenie procesu reštrukturalizácie bankovo-finančného sektora, pozitívne efekty tohto procesu sa už prejavujú na slovenskom finančnom trhu. Súčasne však musíme konštatovať, že

ozdravenie bánk

a ich doprivatizácia sú len prvým krokom, ktorý z hľadiska ekonomiky ako celku musí byť nasledovaný ozdravením podnikového sektora. Z tohto hľadiska už situáciu nemôžeme hodnotiť pozitívne, pretože nevyjasnenosť s nakladaním viac ako stomiliardovým balíkom klasifikovaných úverov, presunutých do Slovenskej konsolidačnej, pri paralelnom pôsobení zákona o konkurze a vyrovnaní môže vytvoriť kritickú situáciu v podnikovej sfére so všetkými dosahmi na stabilitu ekonomiky, ako aj rozpočtovú a sociálnu sféru. Slovenská konsolidačná by s aktívnym prispením štátu mala byť prostriedkom reštrukturalizácie tej časti podnikov, ktoré z hľadiska vnútorných a vonkajších záujmov slovenskej ekonomiky majú svoje miesto a súčasne vnútorný potenciál budúceho rozvoja. Ponechanie osudu tejto časti slovenskej ekonomiky iba na pôsobenie zákonov trhu by bolo nezodpovedné a absencia konkrétnych krokov vlády v duchu laissez passez - laissez faire by bola neospravedlniteľná. V krízových obdobiach americkej alebo západoeurópskych ekonomík vždy rástla

úloha štátu

pri nastoľovaní ekonomickej rovnováhy a len stabilizovaná a vyvážená ekonomika môže prejsť do fázy úspešnej liberálnej ekonomiky. Čiže, bez prispenia štátu nemôžeme dospieť k efektívnej liberalizácii.

Všetky podnikateľské subjekty uvítali zníženie dane z príjmu právnických osôb na 29 %. Treba povedať, že pozitívny efekt tohto kroku je nielen na strane podnikateľov, ale aj štátneho rozpočtu, kde toto zníženie predstavuje zvýšenie príjmovej časti z tejto dane tak za minulý rok, ako aj prvý štvrťrok roku 2001. Je len na škodu veci, že toto zníženie bolo devalvované zvýšením nepriamych daní a odvodov, čím sa celkové daňové a odvodové zaťaženie ďalej mierne zvyšovalo, čo má už z hľadiska možností oživenia ekonomiky negatívne dosahy. Pritom je potrebné štandardným spôsobom riešiť nákladové položky, ktoré majú znižovať daňový základ a riešiť tiež

odpisovú politiku

tak, aby sa vytváralo proinvestičné prostredie. Motivačné proinvestičné prostredie by pritom nemalo znevýhodňovať domáce podnikateľské subjekty, ktoré by mali mať rovnakú šancu na využitie tých výhod, ktoré sú poskytované zahraničným investorom. Rovnosť pred zákonom je základom každej demokracie a v plnej miere musí platiť aj v ekonomike, a to nielen v spomenutej oblasti, ale aj v rovnakých právach a povinnostiach podnikateľských subjektov bez ohľadu na formu vlastníctva.

Veríme, že vláda prijme tak dlhoočakávanú reformu daňovej sústavy, ktorá by mala viesť k celkovému znižovaniu daňovej a odvodovej zaťaženosti a súčasne by mala byť motivačná na tvorbu zisku firiem a investičnú politiku. Bez tohto kroku nie je možné očakávať výraznejšie oživenie ekonomiky a ani riešenie rastu zamestnanosti. Paralelne s tým musí vláda prijať aj vlastné reštrikcie vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu či verejných financií. Kontinuálne pokračovanie deficitných štátnych rozpočtov a ich výrazná orientácia na spotrebu a nie investície je

veľkým rizikom

z hľadiska budúceho finančného a menového vývoja krajiny.

Jednou z najakútnejších otázok dneška z hľadiska celej spoločnosti je problém nezamestnanosti. Aj keď ho definujeme ako problém sociálny a spoločenský, vo svojej podstate je problémom ekonomickým, pretože vychádza zo silnej podkapitalizácie ekonomiky, z obmedzených ekonomických aktivít, nízkeho exportu na jedného obyvateľa, váhy sivej ekonomiky a pod. Jedine riešením týchto problémov a sprísnením sociálneho systému môžeme riešiť problém zamestnanosti.

Rozvoj regiónov, malého a stredného podnikania či cestovného ruchu patrí tak ako v minulosti, aj dnes medzi programové priority vlády, nie je možný bez razantnejšieho dobudovania základnej infraštruktúry krajiny. Príčina zaostalosti niektorých regiónov Slovenska nie je v tom, že Bratislava, jej okolie, západné Slovensko a časť Považia sú vyspelé, ale v tom, že absentuje infraštruktúra krajiny a týchto regiónov a som hlboko presvedčený, že dotvorením tejto infraštruktúry dosiahneme stav, že nielen Bratislava, ale celé Slovensko dosiahne nadpriemer úrovne krajín Európskej únie.

Vymožiteľnosť práva, postavenie veriteľov patrí medzi ďalšie problémové oblasti nielen ekonomiky, ale aj celej spoločnosti. Najväčším bankovým domom s najlepšími úrokovými sadzbami na Slovensku sú súdy. Neuveriteľne dlhý čas vybavovania

súdnych sporov

vrátane obchodných, ktoré v priemere dosahujú 5,5 roka, ťahá túto ekonomiku a s ňou aj spoločnosť pod vodu. Takto chápaná nezávislosť súdov je nebezpečná a spolupodieľa sa na kolapse mnohých firiem a podnikateľských subjektov. Jej riešenie je aj cez nový zákon o rozhodcovskom konaní. Pri SOPK úspešne pôsobí Medzinárodný rozhodcovský súd. Sme pripravení aktívne spolupracovať na efektívnom riešení tohto problému.

Ďalšou oblasťou, kde SOPK je pripravená aktívne vstúpiť do riešenia problémov, je oblasť podpory exportu. Slovensko ako krajina, ktorá bola, je a bude bytostne odkázaná na zahraničný obchod a ktorá aj napriek zlepšeniu má stále pasívnu zahraničnoobchodnú bilanciu a pomerne nízky objem vývozu na jedného obyvateľa s porovnateľnými krajinami, nemôže riešiť tieto problémy bez aktívnej a reálnej podpory exportu aktivít slovenských firiem, ich prieniku na nové trhy a prezentácii možností slovenskej ekonomiky v zahraničí. Návrh novely zákona o SOPK rieši aj túto otázku a po jeho schválení sme pripravení aktívne do uvedenej problematiky vstúpiť. Schopnosť hovoriť otvorene o problémoch nie je prejavom ani slabosti, ani strachu, je to prejav sily a súčasne aj odvahy riešiť ich alebo prispieť k ich riešeniu. Nie je to ani prejav

kritiky pre kritiku,

ale je to podanie ruky na spoluprácu pri ich riešení. Vláda má nezastupiteľnú úlohu v tomto procese, čím viac hláv a rozumu však dá dokopy, čím viac spoluzodpovedných za tento proces získa, tým bude úspešnejšia. Reforma štátnej správy - to nie je len proces decentralizácie z centra na samosprávy a regióny, to je aj deetatizácia a prevod výkonu a zodpovednosti na mimovládne štruktúry. V prípade Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory by to mala byť už okrem spomenutých oblastí podpory exportu, rozhodcovského súdnictva aj oblasť vedenia obchodného registra. Pritom vo všetkých týchto oblastiach nežiadame len právomoci, ale chceme vziať na seba zodpovednosť a výkon činnosti, teda prácu, ktorú chceme robiť lepšie a efektívnejšie, ako je vykonávaná dnes. Aj tieto procesy by sme mali chápať najmä ako súčasť budovania občianskej spoločnosti. Podnikateľské štruktúry predstavujú také isté samosprávne inštitúcie ako mestá a obce, a preto by sme na ne nemali v procese decentralizácie zabúdať. Pretože ak sa niekoho najmenej dotkli reformy po roku 1989, tak je to práve štátna správa a štátny aparát. Bez reformy štátnej správy vlastne dnes nemôžeme ďalej pokračovať.

Ekonomika - to nie sú len suché a nezaujímavé čísla. Ekonomika - to je náš reálny každodenný život a ona zabezpečuje tiež základné práva človeka na dôstojný život. V súčasnosti vládnutie je hlavne o ekonomike, medzinárodné vzťahy sú znovu najmä o ekonomike. Funkčná sociálna politika, zdravotníctvo, školstvo či kultúra sú podmienené funkčnou a efektívnou ekonomikou. Úspešná ekonomika sa pritom môže rozvíjať iba v zdravom politickom prostredí, prostredí stabilnom, garantujúcom

kontinuitu cieľov

a nástrojov. Každá organizovaná jednotka vrátane štátu musí mať svoju víziu, svoje smerovanie. Sme radi, že túto tému si osvojuje vláda, my po jej naplnení voláme od vzniku Slovenskej republiky. Základnou mojou víziou pre Slovensko je dosiahnutie prosperity tejto krajiny. Je to podľa môjho názoru vízia reálna ešte pre našu generáciu, dokonca si myslím, že je to povinnosť našej generácie takúto víziu naplniť. Politika a ekonomika nie sú samoúčelné, a ani nesmú byť konečným cieľom nášho snaženia, majú byť len prostriedkom na zabezpečenie rozvoja spoločnosti, lepšej kvality života a osobnej či spoločenskej perspektívy. Keď takto budeme vnímať naše postavenie v politike a ekonomike, tak budeme nielen úspešní, ale budeme sa aj posúvať k prosperite. Slovensko má pomerne silný vnútorný potenciál tak ekonomický, ako aj ľudský, ako

otvorená ekonomika

ma výrazne silný integračný potenciál a svojou vysokou mierou adaptability a komunikatívnosti má aj dobrý globalizačný potenciál. Zhodnotenie týchto predpokladov je cestou k prosperite a úspechu. Jedným zo sloganov Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory je „Šťastie žičí pripravenému“. Úspech a pozitívny výsledok neprichádzajú samy od seba. Za každým tzv. hospodárskym zázrakom je tvrdá a poctivá práca, ktorá je tou prípravou pre šťastných. Sme v štádiu, keď musíme byť schopní realizovať túto prípravu a vtedy budeme úspešní, keď ju neurobíme, tak nám toto šťastie do lona

Peter Mihók

na VZ SOPK