Turizmus v rukách regiónov

Chýba nám integrovaný informačný systém

Kultúra a cestovný ruch existujú vo vzájomnej interakcii už nejedno storočie. „Nikdy sa však nedostali navzájom do takej systémovej podoby, aby tvorili kompaktný a koexistenčný celok ako v súčasnosti,“ konštatoval PhDr. Milan Gacík, štátny tajomník ministerstva kultúry. Cestovný ruch z hľadiska rozvoja nedosiahne tie ciele, ktoré sa od neho očakávajú až dovtedy, kým sa nebude spájať s regionálnym rozvojom. Tam vzniká produkt cestovného ruchu a z jednotlivých služieb sa tvoria ich balíky. Do nich nesporne patrí aj kultúra a umenie, ktorých ponuka by mala byť v prvom rade v portfóliu turistických informačných kancelárií a v programovej ponuke regionálnych turistických združení. Ak by sme mali niekde začať, tak práve pri prirodzenom nositeľovi integrovaného informačného systému cestovného ruchu, ktorý je ponechaný na živelný vývoj. A tak nečudo, že existujúce turistické informačné kancelárie nedokázali vyplniť informačné vákuum. Neuspokojené sú nielen málo navštevované kultúrne inštitúcie, ale aj cestovné kancelárie, ktoré informácie o kultúrnych podujatiach a umení potrebujú na zostavenie zájazdovej ponuky. Podľa M. Gacíka ambíciou ministerstva kultúry je pripraviť informačný projekt, v rámci ktorého by všetky inštitúcie verejnosti prezentovali požadované informácie. Mnohí riaditelia však žijú v očakávaní hosťa bez toho, aby pre to niečo urobili. Kultúrna inštitúcia s tým, čo ponúka, či už je to múzeum, alebo galéria s obrazmi, osvetové stredisko s festivalom, sú na trhu tovarom, ktorý by sa mal ponúkať vo veľkom marketingovom koši. To, čo k tomu chýba, je vzťah k zákazníkovi, ktorý príde s určitým záujmom o produkt. Samozrejme, je to aj finančná stránka, ktorá nedovoľuje v tejto ekonomickej mizérii v dostatočnej miere sanovať tieto produkty v ponuke. „Potrebovali by sme,“ vysvetľuje štátny tajomník M. Gacík, „aby cestovné kancelárie vyvinuli väčšie úsilie pri ponuke produktov, ktoré sa vytvárajú na Slovensku v prostredí kultúry a umenia.“

Ministerstvo kultúry nemá okrem Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia iné disponibilné prostriedky na podporu netradičných programov organizovaných kultúrnymi inštitúciami. Tie, ako napríklad SNG, majú finančné prostriedky, z ktorých dokážu vykrývať len mzdy, odvody, základné služby, energiu a inú réžiu a na rozvíjanie marketingových programov a s nimi spojenej propagácie im zostáva veľmi málo. „V kultúre by sme potrebovali vytvoriť systém, kde by sa uplatnila tzv. mäkká úverová politika, aby sa kultúrna inštitúcia mohla správať ako firma,“ vysvetľuje štátny tajomník. Lenže všetko, čo sa deje v rámci financovania, týka sa striktného projektového programovania a financovania, ktoré má svoje výhody, ale nepovoľuje použitie prostriedkov napríklad pre štátne príspevkové alebo rozpočtové organizácie.

Rudolfa Vallová