Stavebný zákon a cestovný ruch

Meškáme a zatiaľ stále bez prípravy turistických zón

Niekoľkoročný prepad turizmu je spôsobený netransparentnými prístupmi vo vlastníckych vzťahoch a v prevádzkovaní hotelov. Typickým príkladom sú napríklad hotely Srdiečko a Kosodrevina na južnej strane Chopku a ich cena po privatizácii bývalého štátneho podniku Interhotel Ružomberok. Prázdne a dnes už aj vo veľkej miere zdevastované ubytovacie zariadenia nielenže vytvárajú zlý imidž o oblasti, ktorá má všetky predpoklady medzinárodného strediska zimných i letných športov, ale ani nepriťahujú ďalších investorov. Preto nečudo, že aj horské dopravné zariadenia, ktoré spolu s pozemkami patria známej spoločnosti

Ski Jasná,

úspešne prevádzkujúcej severnú stranu Chopka, sa opotrebúvajú a bez investičných vkladov hrozí aj tomuto zariadeniu technická odstávka. Zanedbaný majetok robí azda najväčšie starosti Okresnému úradu v Brezne. Vlastníctvo k majetku je nedotknuteľné, a to komplikuje postup verejnej správy. Vedúca odboru životného prostredia Ing. Elena Gregorová Hospodársky denník informovala, že za posledné roky sa len v hoteli Srdiečko zmenili 3-4 majitelia. V súčasnosti prebehlo exekučné konanie, ktorého výsledok Okresný úrad nepozná. Nezostáva nič iné, ako čakať na vlastnícky vklad na odbore katastra, aby sa vôbec zistilo, s kým má Okresný úrad komunikovať pri nevyhnutných úpravách stavby. „Srdiečko malo svoju kľúčovú pozíciu,“ hovorí Elena Gregorová. „Pevne verím, že ju bude mať aj naďalej. Potrebujeme však zistiť vlastníka a dosiahnuť potrebnú úroveň ochoty spolupracovať, aby sa mohlo revitalizovať.“

Okres Brezno je v rámci územno-hospodárskych zásad vyššieho územného celku (VÚC) určené na rozvoj športu, turizmu a rekreácie. Na vytváranie podmienok pre rozvoj cestovného ruchu nevyhnutne potrebuje rozvoj technickej a dopravnej infraštruktúry vrátane ekologickej. V okrese je 80 % severnej a južnej strany územia rozprestierajúceho sa po oboch stranách rieky Hron, chránené

vyšším stupňom

ochrany krajiny a prírody, ako je stupeň 2. Do okresu zasahuje Národný park Nízke Tatry, Muránska planina a Slovenský raj. V rámci týchto veľkoplošných chránených území je 28 menších územných celkov chránených stupňom 4 a 5, teda prírodných rezervácií, v ktorých je zablokovaná činnosť človeka. Samozrejme, že záujmom ochrany krajiny a prírody je treba prispôsobiť verejný záujem, udržateľnosť krajiny, zachovanie biodiverzity. Ak sa má v regióne rozvíjať cestovný ruch, bez prehodnotenia jeho dopadu na krajinu, bez prijatia opatrení na zvládnutie negatívnych stránok, ktoré so sebou rozvoj turizmu prináša, utrpí nielen krajina, ale predovšetkým človek. „Pri rozvojových štúdiách,“ konštatuje Elena Gregorová, „ktoré sme urobili v okrese, sme zistili, že ekologický dlh stredísk cestovného ruchu vrátane obcí predstavuje približne 1,5 mld. Sk, a to je už obrovské číslo na to, aby samosprávy v tomto období prechodu zvládli problémy sami.“

Mesto Brezno, nástupné centrum krajiny, trpí prechodom dvoch štátnych ciest: č.1/66 smerom na Červenú Skalu a Poprad a č. 2 na Tisovec. Dopravné trasy vedúce centrom mesta neovplyvňujú len jeho výzor, ale v dôsledku

hustej premávky

sa zhoršuje kvalita ovzdušia. Pri špeciálnych meraniach zrealizovaných vďaka prostriedkom PHARE zistili neradostné výsledky. Na vyšší počet návštevníkov nie je technicky pripravené len Brezno, ale ani profilujúce sa strediskové obce cestovného ruchu, predovšetkým Mýto pod Ďumbierom. Kúpeľné poplatky z Táľov a Krpáčovej inkasuje Horná Lehota, pritom je to práve Mýto, ktoré zachytáva menej solventných návštevníkov južnej časti Chopka. Obec však nemá vybudovanú čistiareň odpadových vôd, vyriešenú splaškovú kanalizáciu ani plynofikáciu, vďaka ktorej sa čistota ovzdušia v dedine, hlavne v zime, udržiava v únosnej miere. Osrblie, stredisko biatlonového športu, má splaškovú kanalizáciu vybudovanú na 90 %. V obci Bacúch, v katastri ktorej vyvierajú minerálne pramene využiteľné pre cestovný ruch, chýba čistiareň odpadových vôd. A takto by sa

mohli hodnotiť

ďalšie obce, ako napríklad Čierny Balog a Vydrovo so zaujímavou Čiernohorskou železnicou, kde sa vynaložili investičné prostriedky na stavbu detského strediska.

Ochrana prírody a krajiny by mala zostať napriek všetkým politickým zmenám v rukách štátu. Ukazovatele udržateľného rozvoja by mali byť súčasťou stavebnej politiky a ako také by sa mali hodnotiť a v krajine uplatňovať profesionálne na stavebných úradoch. Súčasný presun kompetencií zo štátu na samosprávu určite so sebou prinesie aj prehodnotenie spôsobilosti vykonávať stavebný zákon. Určite si pomôžu veľké mestá, ale ako na tom budú malé obce?

Mária Horská