Krajina, kde pristávajú kozmonauti

Nepochopiteľne laxný prístup vlády Slovenskej republiky, ale aj podnikateľov

Napínavé zábery z pristávania prvého civilného cestovateľa do vesmíru, amerického miliardára Tita, sa sústredili na posádku, menej už na miesto pristátia. Tým je už oddávna púšť v Kazachstane, kde síce tradične pristávajú všetky kozmické lode, ale pre nás je ešte stále veľkou neznámou. Rozprestiera sa pri pobreží Kaspického mora, mimochodom najväčšieho jazera na Zemi, na severe hraničí s Ruskou federáciou, na juhu a na juhozápade s Turkménskom, Uzbekistanom a Kirgizskom, na východe s Čínou. Jej hlavným mestom bola Alma Ata, dnes je to Astana. Žije tu 120 národností a etnických skupín, z nich tvoria väčšinu Kazaši, potom Rusi, Ukrajinci, Bielorusi, žijú tu dokonca aj Nemci, ktorí tvoria 3,6 % z celkového počtu obyvateľov Kazachstanu. Krajina, o ktorej sa pre jej nedozerné prírodné bohatstvo začína vo svete celkom nahlas hovoriť. Náš chemický expert, člen predstavenstva Nafta Gbely, inžinier Ján Holčík, je v Kazachstane častým hosťom, stal sa tiež členom Rady riaditeľov dcérskej spoločnosti Anaco, ktorá ťaží naftu v Kazachstane. Vhodná príležitosť na zvedavé otázky:

Aký cieľ mala vaša prvá cesta do Kazachstanu?

- Bola čisto pracovná. Úlohou bolo konsolidovať pomery v dcérskej spoločnosti, ktorá bola desať mesiacov bez prítomnosti zástupcov majoritného akcionára Anaco Nafta Gbely (81-percentný podiel), kde došlo ku kurióznej situácii, keďže v predchádzajúcom období pre nezrovnalosti s minoritným akcionárom boli vykázaní občania Slovenskej republiky, konkrétne zamestnanci Nafta Gbely, pretože im chýbali pracovné povolenia. Vzápätí som koncom mája absolvoval ďalšiu cestu do Kazachstanu, kde sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie tejto spoločnosti. Práve na ňom sa upravili stanovy, konštituoval sa orgán Rady riaditeľov, v ktorom sú štyria členovia, z nich traja z Nafta Gbely. Až po tejto konsolidácii začala spoločnosť aktívne pracovať, čoho dôkazom je dobudovanie povrchovej technológie a ťažba nafty, kde sme po prvý raz dosiahli objem 108-tisíc ton.

Ste teda častým návštevníkom Kazachstanu, takže viete povedať, čím je táto krajina príťažlivá aj pre nás?

- Keby sme siahli hlboko do histórie, ku konštituovaniu kazašského národa došlo začiatkom 16. storočia, ale v roku 1868 sa stalo kazašské územie súčasťou Ruskej ríše, neskôr jednou z republík Sovietskeho zväzu. Až v roku 1991 došlo k vyhláseniu nezávislej republiky Kazachstan, ktorej hlavným mestom sa stala Astana. Treba si uvedomiť, že táto krajina je zaujímavá nielen svojou rozlohou (je päťkrát väčšia ako Francúzsko), ale aj prírodnými krásami a nerastným bohatstvom, nemám na mysli len ropu, kde sa vďaka novým náleziskám zaradila na prvé miesto vo svete. Kovy, ako napríklad volfrám, molybdén, fosfor, mangán a olovo zaujímajú druhú až tretiu priečku vo svete a pre obrovské zásoby uhlia a plynu sa stáva Kazachstan perspektívne najbohatšou krajinou na

Nie je toho teda málo, čím môže byť Kazachstan zaujímavý aj pre našich podnikateľov.

- Sú to predovšetkým obrovské zásoby ropy a plynu, ale aj spomínané nerasty, ktoré sa stávajú čoraz väčšmi predmetom záujmu väčších korporácií sveta. Napríklad Chevron investoval už viac ako 10 mld. USD do Kazachstanu a prichádzajú sem stále nové a nové spoločnosti, zakladajú si obchodné oddelenia, ako aj diplomatické zastupiteľstvá, len aby tu mohli začať podnikať.

A čo Slovenská republika?

- Slovensko ešte stále nemá priame zastúpenie v Kazachstane ani neoficiálne, ani obchodné. Česká republika ho má a my sme dosiaľ neuzavreli ani len základné ekonomické zmluvy, ako je ochrana investícií či zákon o dvojitom zdanení, ktoré sú ešte len v prípravnej fáze. Proexportný program Kazachstanu ponúka oveľa širšiu spoluprácu, a to nielen v oblasti nerastných surovín, ale aj v poľnohospodárstve, napríklad v pestovaní kukurice, repky olejnatej, v rozvoji potravinárskeho priemyslu a potravín s čím je už oboznámené naše ministerstvo poľnohospodárstva, ktoré teraz skúma možnosti, i to, do akej miery by to bolo pre nás výhodné. A aby som bol celkom konkrétny, Slovensko je v Kazachstane investične zastúpené len jedinou slovensko-kazašskou spoločnosťou Anaco, v ktorej máme 81-percentný podiel a napriek problémom, ktoré v tejto spoločnosti sú vďaka nevyjasneným veciam, považujem rozhodnutie vedenia Nafta Gbely odpredať náš majoritný podiel teraz za strategickú chybu. Prostredníctvom expremiéra Kazachstanu máme pozvanie pre slovenských investorov na otvorenie štyroch ropných polí a práve v Nafta Gbely, kde toho času stagnujú vrtné práce by bolo možné využiť desaťročné skúsenosti našich geológov a ložiskových inžinierov pri budovaní podzemných zásobníkov v Kazachstane. Chce to len väčší záujem, odvahu, ale aj vôľu chytiť sa príležitosti, kým nás nepredbehnú iní. Štvortisícová vzdialenosť dnes už nemôže byť pre nikoho problémom.

Ak by sa predsa len našli záujemcovia z podnikateľských kruhov, čo by mali urobiť?

- Kľúčom k celému problému je predovšetkým potreba podpísania základných zmlúv, nadviazanie diplomatických stykov a zriadenie obchodného zastupiteľstva. To všetko sa len pripravuje, ale zatiaľ „skutek, utek“, ako vravia Česi. Sám som mal možnosť zoznámiť sa s českými podnikateľmi v Chepose ktorí sa usilujú o vývoz kompletných celkov pre chemický, ropný a potravinársky priemysel a koketujú s možnosťou účasti niektorých slovenských podnikov, ale tu už sú potrebné osobné aktivity. O to väčšmi mi je ľúto, že sa neuskutočnila v apríli tohto roka cesta vládnej delegácie, v ktorej sa rátalo s účasťou expertov zo Slovnaftu, Transpetrolu, DMD Holdingu, Nováckych chemických závodov. Mohlo to byť užitočné stretnutie s najvyššími predstaviteľmi Kazachstanu, čo by nám otvorilo dvere do tejto krajiny veľkej budúcnosti.

Gabriela Kopicová