Ako zarobiť?

Je pravdou, že peniaze sa dajú zarobiť takmer na všetkom. Osobitnú pozornosť si však zaslúžia pokusy využiť ako zárobkové podniky viaceré zo slovenských jaskýň. Často poslúžili ako chladničky, ľadovne alebo skladiská. Využívali sa aj ako peňazokazecké dielne. Najoriginálnejšie však peniaze zarábala pravdepodobne Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorej 130. výročie sprístupnenia verejnosti si v tomto roku pripomenieme. Aj vzhľadom na to, že v roku 1887 dostala ako jedna z prvých vo svete elektrické osvetlenie, záujem o ňu prudko vzrastal. Preto od začiatku 90. rokov 19. storočia rokovali zástupcovia mesta Dobšiná s viacerými záujemcami o podzemné priestory. Celú jaskyňu chcel odkúpiť napríklad poslanec uhorského snemu Gedeon Rohonczy. Ľadová plocha v jaskyni má viac ako 10-tisíc metrov štvorcových, no využívala sa z nej len malá časť. Korčuľovalo sa hlavne vo Veľkej sieni, kde hrúbka ľadu dosahuje až 26 metrov. Prírodnú plochu upravovali ľadoví majstri vždy v závislosti od počtu prihlásených účastníkov. Organizátori pripravovali každoročne zaujímavý program. Napríklad v roku 1904 tu párové tance predviedol majster Uhorska v krasokorčuľovaní a Oľga Turčányová, primadona kazanského divadla v Petrohrade. Nasledoval hokejový zápas, v ktorom proti organizátorom nastúpili záujemcovia z radov návštevníkov. Odvážnejší z návštevníkov sa mohli zapojiť do exhibičných predstavení. Tie obsahovali najmä prekonávanie rozlične strmých stien či ľadových útvarov. Organizátori nežili len zo vstupného do jaskyne. Mali príjem aj z miestneho hotela, kde sa turisti spravidla ubytovali. Stratové neboli ani dopravné a sprievodcovské služby, ktoré navyše poskytovali tak potrebné pracovné miesta pre miestnych obyvateľov.

Patrik Derfiňák