Obídu finančné suchoty vodné hospodárstvo?

Koncepciu môžu naštrbiť viaceré nebezpečné riziká

Súčasný stav vodného hospodárstva na Slovensku má stagnujúcu a v niektorých činnostiach i upadajúcu tendenciu, hoci s vypätím síl si toto odvetvie zatiaľ plní svoje spoločenské poslanie. Náklady na realizáciu zámerov koncepcie vodohospodárskej politiky SR do roku 2005 by si mali vyžiadať zdroje v objeme 63,5 mld. Sk. Koncepcia to určuje celkom transparentne, jej východiská sú logické, ale či sa financie nájdu, to je otázne. Slovensko sa totiž vo svojej novodobej histórii nemôže pýšiť napĺňaním ekonomických koncepcií a plánov. Neraz ich tlač ešte ani neuschla a už bolo jasné, že sú nereálne, pričom neraz následne kroky, zakotvené napríklad v štátnom rozpočte, neharmonizovali s predstavami a zámermi týchto dokumentov. V tomto zmysle sme doslova majstrami v ich vyrábaní či už na štátnej, alebo podnikovej úrovni. Vodné hospodárstvo je však osobitne citlivou oblasťou, v ktorej je človek neraz hračkou v rukách prírody, toto odvetvie neznesie hazard či podcenenie, a preto aj v súvislosti s vývojom prírodných podmienok by bolo nezodpovedné zásady koncepcie nerealizovať.

Do uvedenej finančnej čiastky sú zahrnuté okrem nákladov na investičnú výstavbu aj projektové a prieskumné práce, ako aj príprava potrebnej legislatívy. To však nie je konečná suma. Ešte je nevyhnutné počítať so zabezpečením financií na úhradu majetkovej ujmy z dôvodu obmedzení hospodárenia na pôde v chránených vodohospodárskych oblastiach a v pásmach hygienickej ochrany a s nákladmi na vyrovnanie štátneho majetku na úseku vodných tokov a hydromeliorácií. Pokiaľ ide o stanovenie priorít, najnaliehavejšie a najekonomickejšie sú investície do dokončovania rozostavaných zdravotnotechnických stavieb, predovšetkým kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. Tým by sa malo zmierniť zaostávanie rozvoja kanalizačnej siete za zásobovaním obyvateľstva pitnou vodou. Naliehavá je aj realizácia programu protipovodňovej ochrany a odstraňovania následkov povodní. Veľké investície si vyžiada prijatie a realizácia požiadaviek smerníc EÚ týkajúcich sa zásobovania pitnou a úžitkovou vodou, odvádzanie odpadovej vody a jej čistenie. Jedným z prvých krokov na harmonizáciu našej legislatívy v tejto oblasti by malo byť prijatie vodného zákona, ktorý bude zohľadňovať požiadavky rámcovej smernice o vodách. Plnenie požiadaviek EÚ však neskončí rokom 2005, ale bude musieť pokračovať. To už je ale za strednodobým horizontom, no napriek tomu koncepcia jasne konštatuje a odhaduje, že na čistiarne odpadových vôd, budovanie stokových sietí v obciach nachádzajúcich sa vo vodohospodársky citlivých oblastiach bude treba až 130 mld. Sk. Pritom výška investícií na zabezpečenie vody pre ľudskú potrebu v žiaducej kvalite sa odhaduje na 70 mld. Sk. Podľa odhadu nákladov len na jediný problém kvality vody – riešenie úpravy vody znečistenej kovmi, organickými látkami a pod., sa venuje 2,5 až 5 mld. Sk.

Pri rozvoji verejných vodovodov koncepcia počíta so zvyšovaním počtu napojených domácností, pričom v roku 2005 sa má dosiahnuť 85-percentný podiel obyvateľov, ktorí budú mať k dispozícii vodu cez tieto systémy. Aby sa tento zámer realizoval, treba zabezpečiť takmer 7 mld. Sk. Výstavba a rekonštrukcia čistiarní odpadových vôd má stáť 36 mld. Sk a asi 3 mld. Sk tie, ktoré sú pred dokončením. Koncepcia počíta aj s rizikami pri jej realizácii. Ide predovšetkým o vplyv neperiodických živelných pohrôm, veď len povodne v rokoch 1996 až 1999 spôsobili niekoľkomiliardové škody. Tie súvisia s vplyvom globálnych klimatických zmien na zdroje vody. Pokles vodnosti zdrojov je totiž veľmi pravdepodobný. Ak bude tento trend pokračovať, v obdobiach minimálnych prietokov začnú vysychať príbrežné zóny, čo ohrozí ekologickú stabilitu území. Spôsobí to zaklesávanie hladiny spodnej vody a znižovanie výdatnosti podzemných zdrojov v alúviách, čo postihuje najmä južné oblasti Slovenska. Tieto dôsledky zmien prírodných podmienok, ktorých charakter nemožno odhadnúť ani v čo najlepšej koncepcii, sa dajú čiastočne eliminovať racionalizáciou spotreby vody, revitalizačnými úpravami v povodiach, budovaním veľkokapacitných vodných nádrží a pod. Takže z tohto pohľadu je kvantifikácia finančných nákladov vlastne len odhadom niečoho, čo v skutočnosti úroveň nášho poznania nedokáže celkom predvídať.

Vladimír Turanský