Zhodli sa, že sa nezhodnú

Nesúhra Európy s Bushovými taktmi nielen v NMD

Hoci americký prezident G. W. Bush vedel, že ho v Európe nečaká to najsrdečnejšie privítanie, ba ani nový protiraketový dáždnik (NMD) v budúcnosti skonštruovaný USA, ktorého účinnosť je pre európsku ochranu viac ako diskutabilná, očakával dráždivé reakcie svojich aliančných spojencov, predsa len išiel vybavený tými najadekvátnejšími argumentmi. Neexistuje veto zo strany jediného členského štátu NATO, ktorý by zablokoval cestu nového kandidáta do aliancie, rozhovor s Ruskom o celosvetovej bezpečnosti bude pokračovať, USA neustúpi zo svojho názoru týkajúceho sa kjótskeho protokolu. To všetko po príchode do Bruselu vysypal Bush na okrúhly stôl. „Nezhodujeme sa v otázke kjótskeho protokolu, ale sme odhodlaní pracovať spoločne na všetkých príslušných fórach s cieľom riešiť zmenu klímy“ (pravdepodobne v júli v Bonne na konferencii o klimatických zmenách). Dosť chabý výsledok euroatlantického summitu, ktorý ešte utvrdila štipľavá diskusia Busha s ministrami životného prostredia pätnástky, ktorí ho kolektívne vyzvali „zmeniť názor“. Ba čo viac, na úrodnú americkú pôdu, hoci bol vlastne Bush len na návšteve, nepadla ani aktivita EÚ angažovať sa viac v blízkovýchodnom regióne, čo sa premietlo len suchým konštatovaním, že toľko avizovaná téma sa aj prerokovala.

Nesúhra Európy s Bushovými taktmi sa však akosi preniesla aj dovnútra samotnej organizácie. Ako sme už včera napísali, chudobnejší príbuzní únie sa čoraz viac obávajú o svoje každoročné príspevky po vstupe ešte chudobnejších kandidátov. „Ak sa nenájdu žiadne kompenzácie pre taliansky juh, zasadí sa nová talianska vláda o spomalenie procesu rozširovania EÚ,“ vyhlásil taliansky minister hospodárstva G. Tremonti, čím predznamenal dnešné tvrdé rokovanie pätnástky vo švédskom Göteborgu. Práve tam namieril svoje kroky aj sám Bush, ktorý sa zrejme sústredí už len na podporu začatia nového kola rokovaní o liberalizácii medzinárodného obchodu, situácii v Bosne a o otázke ľudských práv, hoci hrdelný trest vo vyspelej demokracii tiež nie je najsvetlejším príkladom.

Napriek dôležitosti zastávok (Brusel, Göteborg), Poľsko ako najvyzdvihovanejší kandidát prikladá absolútne strategický význam Bushovej návšteve Varšavy a zároveň strategickosti „najdôležitejšieho vyhlásenia počas európskeho turné“ o vzťahoch USA - Európa, USA - východná Európa, USA - Poľsko, o bezpečnostnej koncepcii v Európe s dôrazom na rozširovanie a pozíciu NATO. V Bushovom pobyte v Poľsku je akiste skutočne veľa symboliky, hlavne, ak sa berie do úvahy predpokladané prijatie susedov Poľska - Slovenska či troch „baltických krajín“ do NATO, ale aj ďalšieho kandidáta, ktorým je Slovinsko. Dôležitá bude aj výmena názorov na situáciu na Balkáne, hlavne v Macedónsku a vývoj vzťahov s Ruskom. Veď práve sobota je dňom, keď sa G. W. Bush po prvý raz od svojho zvolenia za prezidenta USA stretne so svojím ruským náprotivkom V. Putinom. Ak aj denníky a pozorovatelia venujú pozornosť tomuto stretnutiu, obsiahlejšie analýzy zrejme rovnako, ako v prípade Bruselu, budú len plytvaním času. Rusko dalo po včerajších rokovaniach s Čínou jasne najavo, akú pozíciu v NMD zastáva. Zmluva o protiraketovej obrane (ABM) z roku 1972 nie je na rozdiel od USA pre ne „mŕtva“ či „studenou vojnou prekonaná“, naopak, ešte stále je pilierom bezpečnosti v Európe, pretože je nad slnko jasnejšie, že americký dáždnik nemôžu ohroziť rakety dlhého doletu nepriateľských krajín (Iraku, Iránu, Líbye, Kuby a Indie), preto by zrušenie ABM vytvorilo dusné vákuum na starom kontinente. No a pokiaľ ide o druhú túžbu amerického prezidenta, potlačiť rozširovanie NATO na budúci rok a vtisnúť medzi kandidátov aj bývalé ruské satelity, tón ruského prezidenta zrejme nebude zvýšený, ale dosť jasný, aby z neho Bush vycítil nesúhlas posunu aliancie k jeho hraniciam.

Slávka Blazseková