Jamal ešte zamieša karty

Posilní sa flexibilita i spoľahlivosť tranzitu plynu

„Okrem ceny by jednou z hlavných podmienok privatizácie časti SPP mala byť aj garancia rozvoja trhu s plynom. A práve južná vetva plynovodu Jamal z Ruska cez Bielorusko, Poľsko a SR vytvára perspektívu pre naplnenie uvedeného cieľa,“ zdôraznil generálny riaditeľ Slovenského plynárenského podniku Pavol Kinčeš. Hoci oficiálne rozhodnutie o smerovaní trasy ešte nezaznelo, v médiách sa už objavili informácie, že predstavitelia Poľska vyslovili súhlas s návrhom, ktorý by potvrdil zámery SPP. To znamená, že by sa realizoval variant prepojenia sústavy Jamal s tranzitnou sústavou pri Veľkých Kapušanoch. Ten je totiž pre SPP i pre SR najvýhodnejší. Trasa prepravy sa predĺži o 130 km. Pri predpokladanej kapacite 60 mld. kubíkov môže ročné zvýšenie príjmov z prepojenia priniesť 60 mil. USD. Preprava plynu existujúcou tranzitnou sústavou by sa nemenila a výnosy z nej za rok sa predpokladajú vo výške 600 mil. USD. V prípade, že by však trasa prepojenia smerovala z Poľska na Čadcu a Plavecký Peter (variant č. II, ), tak by sa trasa cez územie SR predĺžila o 180 km. Preprava plynu existujúcou sústavou by sa však znížila až na 270 mil. USD. Na druhej strane by prínosy z prepravy jamalskou vetvou mohli byť okolo 160 mil. USD. Tretí variant - smerom na Česko, mimo územia SR - je pre Slovensko najnevýhodnejší. Jeho realizáciou by sa nedosiahli nové výnosy a preprava zemného plynu existujúcim tranzitom by sa mohla znížiť z takmer 90 mld. kubíkov až na 30 mld. kubíkov. To znamená možný pokles výnosov z prepravy zemného plynu cez územie SR ročne až o 380 mil. USD, čiže Slovensko by mohlo prísť o dve tretiny toho, čo je na tranzite najlukratívnejšie. A tak je jasné, prečo sa SPP už niekoľko rokov usiluje presadiť trasu číslo I. Terajšia podoba je miernou úpravou pôvodného návrhu, lebo vychádza v ústrety požiadavkám poľskej strany, aby plynovod nesmeroval cez chránené územia v PR. Navyše v prípade realizácie by sa na území SR nemusela budovať nová kompresorová stanica a efektívne by sa využili investície vo výške asi 5 mld. Sk, ktoré v uplynulých rokoch smerovali do modernizácie kompresorovej stanice vo Veľkých Kapušanoch. Podľa riaditeľa úseku pre techniku SPP Kazimíra Kmeťa, vybudovanie južnej vetvy plynovodu Jamal na území SR si v cenách roku 2001 vyžiada investície vo výške 330 mil. USD. Jej sprevádzkovanie je cestou na posilnenie flexibility a spoľahlivosti prepravy zemného plynu, ktorá posilní postavenie i komerčnú hodnotu SPP. Predpoklad dokončenia prvej línie plynovodu je stanovený na rok 2005, druhej línie na rok 2010. Pokiaľ ide o financovanie výstavby celej južnej vetvy Jamalu, predbežný záujem o podieľanie sa na nej prejavili už viaceré významné spoločnosti (Ruhrgas, Gaz de France, SNAM, Wintershall), ktoré s ruským plynárenským gigantom Gazpromom podpísali Memorandum o pozorumení. No konkrétnejšie rozhovory o financovaní sa rozbehnú až po definitívnom verdikte o samotnej trase južnej vetvy. Hoci privatizácia časti SPP sa zrejme zavŕši skôr, ako sa ujasnia všetky otázky okolo Jamalu, už dnes je jasné, že práve táto problematika môže zamiešať karty vo finále privatizácie. Najmä ak Gazprom oficiálne prejaví záujem o vstup do tohto procesu.

Zdena Rabayová