Našli sme spojencov, iní nie

O tom, čo je predpokladom manažérskej úspešnosti

Jednou z výrazných osobností hospodárstva, pevného charakteru a manažérsky nepoddajných je Jozef Uhrík. Začiatkom týždňa urobil symbolickú bodku jednej časti svojho života. Volkswagen Slovakia, a. s., ktorý má kus z jeho duše, si pripomenul v prítomnosti najvyšších ústavných činiteľov SR - prezidenta R. Schustera, predsedu parlamentu J. Migaša a premiéra M. Dzurindu, ako aj vrcholného reprezentanta VW F. Piëcha predchádzajúcich desať rokov. Okrem toho, že VW je najväčším investorom v SR, čo znamená pre svet aj punc investičnej bezpečnosti, ovplyvňuje svojou činnosťou a jej výsledkami významným spôsobom hospodársky život celej krajiny. Na tom má zásluhu práve Ing. Jozef Uhrík, CSc., ekonomicko-obchodný riaditeľ VW Slovakia, predseda Združenia priemyselných zväzov SR, prezident ZAP SR a člen Hospodárskeho klubu (NEF), ktorý ho poctil aj čestným titulom Prominent ekonomiky 2000.

Hd: Môže byť spokojný s tým, čo v živote vykonal?

J. Uhrík: O takej otázke som nerozmýšľal. Mám však taký pocit uspokojenia, ktorý sa skladal v dvoch etapách. V prvej etape pri formulovaní cieľov, čo treba robiť, ako robiť, a potom vždy pri vyznačovaní krátkodobých a dlhodobých životných cieľov.

Hd: Životný cieľ...?

J. Uhrík: Vždy som chcel dokázať, keď pracujem v akejkoľvek brandži, nech mám parametre, ktoré nie sú provincionálne, ale parametre, ktoré znamenajú aj inde vo svete maximum.

Hd: Mali ste vzory?

J. Uhrík: Nie. Pochopil som však, že nemôžete byť úspešný, keď nemáte rodinné zázemie. Mám takú rodinu. A potom, okolo tridsiatky som dospel k názoru, že v záujme dosiahnutia určených výsledkov - cieľov a sebarealizácie sa musíte naučiť umeniu „racionálnych

Hd: Život manažéra v bývalom aj terajšom režime vyžaduje denne viac ako tých osem a pol hodiny pracovného času.

J. Uhrík: Keď už je voľný čas, tak ho už dlhšie trávim spolu s mojou rodinou v záhrade. Dokonca som pestoval aj zeleninu, ktorá bola azda najdrahšou na svete. Choval som aj králiky, ale to len dovtedy, keď som sa dostal denne domov. V súčasnosti sa venujem bonsajom. Najviac však relaxujem v debatách s mojimi deťmi a zaťom.

Hd: Takpovediac veľká zmena v záujme sebavyťaženia?

J. Uhrík: Prečo nie?

Hd: Ako sa úspešný manažér aj námestník federálneho ministra v bývalom režime aklimatizoval v nových podmienkach?

J. Uhrík: Zmena režimu nebola pre mňa prekvapením. Bola zákonitá, aj keď ma prekvapila forma. V bývalom režime som bol pri zakladaní a realizácii veľkých projektov v spolupráci s bývalým Sovietskym zväzom. Zabezpečili sme rozvoj lodiarstva v Komárne, doménu výroby stavebných a cestných strojov, rozvinuli výrobu poľnohospodárskych aj lesných strojov. Vo výrobe hydrauliky sme sa tiež dostali na špicu. To bola veľká škola, v ktorej veľmi nezáležalo na tom, v akom režime sme boli. Usilovali sme sa rešpektovať ekonomické zákony a zakladali orientáciu na kooperáciu so západnými firmami. Po 1990. roku to boli trebárs projekty s renomovanými firmami Sauer, Lombardini, Komatsu či Poclain.

Hd: Mnohé z minulosti sa rozpadlo či bolo deštruované.

J. Uhrík: Boli aj ďalšie projekty, ale ukázalo sa, že mnohí vtedajší manažéri neboli nastavení na „nový čas“, a čo je najdôležitejšie, nebojovali. Dalo by sa povedať, že sme boli dosť naivní či romantickí(?), čo sa týka fungovania trhovej ekonomiky. Mnohé sa nepodarilo urobiť tak, ako bolo treba. Aj v privatizačnom procese a vôbec v celom rade ďalších riešení sa urobilo dosť hlúpostí, chybných krokov. Dospeli sme do nerovnovážneho stavu makroekonomiky s vysokou až neúnosnou mierou nezamestnanosti.

Hd: V období tejto vlády sa realizujú také opatrenia, ktorých výsledkom je relatívna makroekonomická stabilita. Problematický je však celkový hospodársky a sociálny vývoj, najväčším nepriateľom je však časový faktor a neschopnosť vnútropolitickej scény koncentrovať sa na hlavný cieľ. Ním musí byť výkonnosť hospodárstva, a tá je stále dosť ďaleko za našimi potrebami.

J. Uhrík: Máme rovnaký názor, ale dodal by som, že oveľa ďalej sme sa ani dostať nemohli. Pokiaľ sa nezačneme vyrovnávať s 18- až 20-percentnou nezamestnanosťou, a budeme ju „riešiť“ administrátorsky - spresňovaním evidencie, tak sa nepohneme vpred. Nedostatočne však vnímame, že je tu značný výrobný potenciál, ktorý doslova hlivie, či je priam umŕtvený.

Hd: Bol spracovaný a vládou schválený strednodobý plán rozvoja...

J. Uhrík: Bol to dobrý a správny krok, ale treba ho dopracovať, resp. každoročne inovovať. Toto obdobie si vyžaduje nielen štandardné, ale aj neštandardné riešenia na všetkých úrovniach. Aj čo sa týka postupnej likvidácie nezamestnanosti na tú „zdravú mieru“, ale najmä zakladania nových štruktúr moderného priemyslu. Sú tu pozitívne náznaky, ktoré je dobré podporiť a rozvinúť, a postarať sa o väčší poriadok v štáte. Mám na mysli disciplínu a striktné dodržiavanie zákonov.

Hd: Nedávno sa jeden z lídrov SOP vyjadril, že si vás vie predstaviť na pozícii podpredsedu vlády pre ekonomiku.

J. Uhrík: Užitočný som na tých pozíciách, ktoré ste spomenuli. Verím však tomu, že sa dopracujeme v rámci AZZZ SR, ZPZ SR, SOPK a ďalších organizácií k zjednoteniu názorov na hospodársku stratégiu a jej premietnutie do vládnej politiky. Ide aj, a predovšetkým, o konsenzus politických strán.

Hd: Sme k nemu bližšie ako v minulosti?

J. Uhrík: Nie sme k nemu ďalej. Jestvuje už užitočná komunikácia našej sféry s vládou, s jej vicepremiérom pre ekonomiku I. Miklošom, s predstaviteľmi parlamentu a s prezidentom republiky.

Hd: Ste z hľadiska súčasnej hospodárskej reality optimistom?

J. Uhrík: Ja som bol vždy optimistom. Vždy som bol optimistom, lebo bez optimizmu sa nedá riadiť.

Aj v tom zmysle slova, že aj keď niektorý proces nevykazuje výsledky, tak príde čas, keď sa začnú objavovať a bude sa s nimi pracovať. Nejestvujú zázračné riešenia, a napokon, všetko je oveľa komplikovanejšie, ako sme to videli na konci 80. rokov. Poviem to takto, na príklade. V 1965. roku vedenie bývalých ZŤS malo veľmi múdre koncepcie, ale nedokázalo ich presadiť. Pre nejednotnosť navonok a súperenie medzi členmi manažmentu. Keď sa ma jeden z veľkých ekonómov, a tiež predstaviteľ spomínaného zoskupenia H. Ďurkovič po rokoch spytoval, čo sme urobili, že sme sa pohli, tak som mohol povedať: Oprášili sme vaše materiály a hľadali spojencov. Inak, kde ste vy mali nepriateľov, tam sme my našli spojencov.

Hd: Ďalšie z umení, bez ktorého sa nikto nestane úspešným manažérom?

J. Uhrík: Doménou manažérov musí byť, že dokážu presvedčiť o svojej pravde. Aj vládu. To bol základ aj pre úspešnosť projektu VW. Ten začínal rovnako ako Calex, ale skončil inak, predovšetkým pre rozdielnosť v kvalite manažérov a v ich nasadení či vôli odstraňovať a riešiť problémy.

Peter Kasalovský