Kto má, dá, kto nie, dodýcha?

Komentuje Ľudmila Koníková

Lekárnici už s preddavkovaním štátu či samotného rezortu zdravotníctva skončili. Pri neserióznom prístupe k ich oprávneným požiadavkám sa ani niet veľmi čo čudovať. Vlastných peňazí sa nie a nie dočkať a na ceste k ich vymáhaniu si vyslúžili označenie div nie triedneho nepriateľa. Teraz by teda mali nastúpiť ďalší, ktorí budú platiť preddavky za to, čo si už dávno zaplatili, napríklad v zdravotnom poistení. Pacienti. Veta, kto má, ten dá a kto nemá, zrejme aj dodýcha (zatiaľ len s otáznikom na konci), pomaly sa bude môcť stať akýmsi sloganom v rezorte zdravotníctva. Je úplne jasné, že ak by prišlo k najhoršiemu, hoci len preddavkovú platbu za lieky na onkologické, srdcovo-cievne, neurologické či iné vážne ochorenia zvládnu iba ekonomicky najsilnejšie skupiny. Otázka však znie, prečo by vlastne mali? Tu už nejde o to, kto na čo má, ale prečo by mal dávať a vykrývať svojimi peniazmi neschopnosť a neporiadok niekoho iného? Minister zdravotníctva namiesto konštruktívneho riešenia problému rozoberá možnosť sankcií voči lekárnikom. Ani opatrné slová I. Mikloša o ďalších spôsoboch riešenia zadlženosti lekární veľa nesľubujú.

Možno v tejto súvislosti pochopiť i zdravotné poisťovne, že nemôžu dať to, čo nemajú a svojím spôsobom aj štát, že nemá financie kde vziať. Lenže prečo to muselo zájsť až tak ďaleko? Priveľmi veľkorysé sľuby na riešenie problémov, ktoré mali byť vraj nádejou, sa premenili v rezorte zdravotníctva na obyčajné lži. A najhoršie na tom všetkom je, že sa to netýka len lekárnikov. Na viacerých zdravotníckych „frontoch“ sa sľubuje to, čo nie sú schopní zodpovední a kompetentní v tomto štáte dať. Spomeňme si len na zvýšenie platov zdravotníckych pracovníkov bez finančného krytia. Teraz, keď by ho mali dostať v prvej výplate, museli aj tí kramárskemu kopčeku najoddanejší riaditelia priznať, že to nie je reálne! Zamestnanci štátnych zdravotníckych zariadení sa na júlové výplaty teda tešia pravdepodobne zbytočne. V mnohých nemocniciach by platy pohltili celý rozpočet a na starostlivosť o pacienta by peniaze nezostali. Nič z toho, čo v zdravotníckom svete súčasná vládnuca garnitúra nasľubovala, neuzrelo svetlo sveta. A aj to, čo garantuje u nás v oblasti zdravotnej starostlivosti ústava, sa stalo fikciou. Moderné zdravotníctvo potrebuje aj primerané finančné zdroje, no všeobecne je známe, že aj v tomto rezorte sa vyhodili peniaze zbytočne. Napríklad pri veľkom nákupe medicínskej techniky.