Zložitá šachová partia

Komentuje Zdena Rabayová

V privatizácii najlukratívnejšieho slovenského podniku SPP sa minulý týždeň urobilo viacero výrazných krokov dopredu. Na ustanovujúcom valnom zhromaždení sa konečne štátny podnik Slovenský plynárenský priemysel transformoval na akciovú spoločnosť. Predsedom predstavenstva sa napokon stal (napriek silným straníckym tlakom) človek z praxe, riaditeľ bratislavského závoru SPP Miroslav Lapuník. Základné imanie novej a. s. predstavuje vyše 52 mld. Sk, rezervný fond tvorí 11,5 mld. Sk. Samozrejme, trhová hodnota je niekoľkokrát vyššia. Najmä vďaka tranzitnému plynovodu, ktorý je tou povestnou zlatou nosnicou slovenskej ekonomiky. Stačí sa pozrieť na plynárenskú mapu Európy, zobrať do úvahy predpoklady rastu spotreby plynu ako ekologického paliva v Európe a aj laik pochopí, že tranzit plynu sa bude zvyšovať. A zlatá nosnica bude znášať čoraz viac. Logicky - za predpokladu ďalšieho investovania a schopného vedenia SPP. Hoci odhady príjmov z privatizácie 49-percentného balíka akcií SPP by nemali byť menšie ako 130 mld. Sk. Autori privatizačného projektu tvrdia, že keď strategický investor splní v ňom navrhnuté podmienky, efekty pre SPP i pre SR môžu byť niekoľkonásobne vyššie. Podľa rozhodnutia vládneho kabinetu sa balík akcií predá v jednom celku (tento spôsob navrhol aj privatizačný poradca Credit Suisse First Boston). Môže ho získať jeden investor alebo skupina investorov. Pripomeňme, že zatiaľ účasť v privatizácii SPP oficiálne deklarovali dve konzorciá. Prvé tvorí nemecký Ruhrgas, francúzska spoločnosť Gaz de France a taliansky SNAM. Druhé konzorcium založili nemecké spoločnosti RWE Gas a Wintershall. Potenciálny záujem o SPP prejavili aj ďalšie európske a zámorské plynárenské spoločnosti, ba i EBRD, ktorá mala však záujem o menší akciový podiel. Hoci na verejnosť prenikli správy, že ruský Gazprom čaká už len na vyhlásenie tendra, oficiálne stanovisko ešte nepovedal. Na to, akú taktiku zvolí tento plynárenský gigant, ktorého odvody zo ziskov tvoria takmer tretinu príjmov štátneho rozpočtu Ruskej federácie, budú mať zrejme vplyv aj nedávne personálne zmeny v jeho vedení. Navyše nemožno ani vylúčiť, že definitívny verdikt o trase južnej vetvy Jamalského plynovodu bude podmienený účasťou Gazpromu v privatizácii SPP. A na druhej strane zasa avizované založenie konzorcia na jeho vybudovanie a financovanie (Jamalu) ešte zohrá v pozadí privatizačného boja o SPP nemalú úlohu.