Šimpanzy a horory

Miliónom divákov v kinách sa tlačili do očí slzy, keď videli tragický koniec romance v poslednej megalomanskej verzii Titanicu. Iných tak vyľakali scény v hororovej trilógii Vreskot, že si zakrývali oči. Americká vedkyňa Lisa Parrová z Yerkes Regional Primate Research Center v Atlante teraz podľa časopisu Nature zistila, že takéto reakcie nie sú len znakom druhu Homo sapiens, ale do určitej miery sa prejavujú aj u šimpanzov.

Parrová robila pokusy s tromi šimpanzmi vychovanými v zajatí. Zvieratá boli trénované tak, aby prostredníctvom joysticku ovládali kurzor na obrazovke počítača a pri pozeraní rôznych scén ním ukazovali na symboly usmievajúceho sa šimpanza, prekvapeného šimpanza alebo vystrašeného šimpanza.

Šimpanzom potom ukázali videozáznamy so scénami zo života týchto zvierat na slobode. Na jednom zázname dával zverolekár šimpanzovi injekciu, na druhom sa k nemu blížil s narkotizačnou pištoľou.

Pretože zvieratá cítili strach, okamžite „klikli“ na obrázok s tvárou vystrašeného šimpanza. Fungovalo to aj naopak, napríklad pri videoklipe, na ktorom bola ich obľúbená potrava. Na prekvapenie Parrovej šimpanzy ihneď označili obrázok usmievajúcej sa tváre. To by podľa Parrovej znamenalo, že šimpanzy vedia posúdiť situácie výlučne na základe ich emocionálneho posolstva.

V sprievodnom experimente merala Parrová teplotu kože šimpanzov počas sledovania videozáznamov. Pri pozeraní nepríjemných scén teplota kože výrazne klesla - ďalší dôkaz, že zvieratá situácie pochopili. Pokles teploty kože totiž úzko súvisí s pocitmi strachu a smútku.

„Vypovedá to veľa o informáciách, ktoré si šimpanzy vymieňajú v skupinách,“ píše Parrová v časopise Animal Cognition. „Okrem toho to dokazuje, že zvieratá tieto informácie vedia spracovať komplexným spôsobom.“

(TASR)