Vicepremiér si hudie

Peter Kasalovský

Keď bol občan Ivan Mikloš krátko po maturitnej skúške a prvý rok študoval na renomovanej Vysokej škole ekonomickej, tak sa zdvihli hore aj ceny oblečenia, obuvi a iných potrebných vecí pre deti a mládež. Stalo sa tak počas letných prázdnin - v Medzinárodnom roku dieťaťa, keď 1/3 obyvateľstva bola mimo domova. Vtedajšia vláda jednej strany predsa len uvažovala o možnosti miernych výbuchov nespokojnosti a cielene zvolila taký termín, napriek nie nezaujímavým kompenzačným opatreniam.

Keby vedúci činitelia režimu v roku 1979 neboli tliachali ako vo väčšine takýchto citlivých situácií, a povedali priamo, prečo je zdraženie nevyhnutné, nezískali by mínusové body. O sile-nesile totalitou deptaných ľudových más sa vtedy presvedčil na tradičných folklórnych slávnostiach vo Východnej predstaviteľ štátu a jednej strany, ktorý bol amfiteátrom vypískaný, keď poznamenal - konštatoval, že sa ľuďom žije čoraz lepšie. Bol síce veľmi blízko pravdy, a predsa znel silný piskot, ktorý nebol kratší ako dve minúty.

O čo je na tom lepšie taký občan - vicepremiér Ivan Mikloš s odstupom 22 rokov, keď si v polovici júna 2001. roka vyhlasuje, že rastie domáci dopyt, stúpa kúpyschopnosť obyvateľstva (pričom spotreba domácností mala vzrásť o štyri percentá za vlaňajšok) aj podnikateľských subjektov. Takmer je tu zlom k lepšiemu vďaka vládnej stratégii, čo dokumentuje aj citácia z jeho vystúpenia minulý piatok: „Potvrdzuje sa predpoklad, že v rokoch 2001 a 2002 dôjde k rastu reálnych miezd a životnej úrovne.“

Nikto neprotestuje piskotom proti týmto názorom z produkcie vicepremiéra I. Mikloša. Žeby bol tiež tak k blízko k pravde ako jeho predchodcovia pred dvoma desaťročiami a čosi?!