Zdedený gaštan páli v dlani

Pozemkové vzťahy v záhradkových osadách

Zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyrovnaní vlastníctva k nim vzbudzuje zaslúžený záujem. Je to tzv. záhradkársky zákon, ktorý rieši vlastnícke pomery v záhradkových osadách preto, lebo osady boli zriadené na cudzích poľnohospodárskych pozemkoch a teda vlastníkom pozemku, na ktorom je záhradka, je niekto iný ako záhradkár. Aby sa pomery usporiadali, prijala sa zásada, že prechádzame na politiku voľného trhu, a teda vyrovnanie nesúladu vlastníctva treba riešiť vzájomnou dohodou medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom chatky s príslušenstvom. To znamenalo, aby si majiteľ pozemku kúpil chatku alebo záhradkár aby si kúpil pozemok, prípadne, aby sa dohodli o nájomnom. Samozrejme, k dohodám nedochádza, a preto nový zákon v roku 1997 ustanovil najprv pravidlo o určovaní výšky nájomného. Zákon rieši vzťahy tak, že k usporiadaniu vlastníctva k pozemku dôjde administratívnou cestou, rozhodnutím okresného úradu. V prvom rade záhradkári (užívatelia pozemku), a to v nadpolovičnej väčšine, dajú návrh na začatie konania: predložia majiteľom pozemkov návrh kúpnej zmluvy. Samozrejme, majitelia pozemkov môžu podať návrh, že odkúpia chatku s príslušenstvom. Ak nadpolovičná väčšina majiteľov pozemkov ponuku záhradkárom predloží, potom okresný úrad konanie zastaví. Usporiadanie vlastníctva sa prenechá na zmluvné dohody s vlastníkmi pozemkov a pozemky ostávajú vo vlastníctve pôvodných majiteľov.

Ak nadpolovičná väčšina majiteľov pozemkov neponúkne odkúpenie chatiek (majetku záhradkárov), potom okresný úrad po dohode so Slovenským pozemkovým fondom určí inú lokalitu a vymedzí a vymeria tam náhradné pozemky. Prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu sa usporiada nové vlastníctvo k pozemkom v záhradkovej osade. Záhradkár, teda užívateľ pozemku, dostal zo zákona podľa § 17 ods. 3 povinnosť zaplatiť náhradu a hodnotu podielu tohto pozemku. Tu treba uviesť, že už pri prerokúvaní tohto zákona v parlamente sa vyskytli výhrady proti takémuto postupu, pretože ide vlastne o vynútenie prevodu vlastníctva, a teda je to vyvlastnenie majiteľov pôdy v záhradkovej osade. Vyvlastnenie možno u nás už podľa Ústavy SR vykonať len „vo verejnom záujme“, pričom záhradkár je súkromná osoba, a teda v jeho záujme nemožno inému občanovi vziať vlastníctvo. V tomto zmysle bol pred rokom podaný návrh na Ústavný súd SR, aby ustanovenia prerokoval a § 17 ods. 3 zrušil, čo je čiastočným zadosťučinením, ale nie pre vlastníka pozemku. Záhradkár (užívateľ) nemá povinnosť si pozemok kúpiť a majiteľ pozemku dostane náhradný pozemok vtedy, ak okresný úrad náhradné pozemky určí, a to v novom areáli a rovnako pre všetkých majiteľov pôvodných pozemkov, ktoré ležia v pôvodnej záhradkovej osade. V tom je tá vynútená zmena vlastníctva. Majiteľ pozemku dostal náhradný pozemok v podstate vždy rovnakého druhu. Je teda súčasne samozrejmé, že záhradkár užíva i naďalej pridelený pozemok, ktorý prechádza do vlastníctva Slovenského pozemkového fondu, lebo ten pozemky nemôže užívať.

JUDr. Milan Štefanovič