Eurozóna v inflačnom ohrození

Májová spotrebiteľská inflácia v krajinách eurolandu dosiahla úroveň 3,4 %, čím vyrovnala svoje osemročné maximum. V medziročnom porovnaní stúpla cenová hladina monitorovaná týmto indexom o 0,6 %. V tejto súvislosti opäť vystupujú do popredia vyhlásenia predstaviteľov Európskej centrálnej banky (ECB) o potrebe pozorného monitoringu inflácie, ktorú už niekoľkokrát prezentovali ako svoj kľúčový cieľ, aj napriek kritickým pripomienkam odbornej ekonomickej verejnosti.

Úprava prognóz

V priebehu pondelka boli zverejnené aj upravené prognózy hospodárskeho rastu ekonomického piliera Európskej hospodárskej a menovej únie (EMÚ), Nemecka. Dva popredné nemecké ekonomické ústavy dosť radikálne pristúpili k prehodnoteniu tohtoročného rastu hrubého domáceho produktu v tejto krajine, keď znížili predikcie rastu pod úroveň 2 % a súčasne obmedzili celkový výhľad pre eurozónu. Inštitút pre svetovú ekonomiku (IfW) so sídlom v Kieli revidoval svoju predpoveď na úroveň 1,3 % z predchádzajúcich 2,1 %. Pre celú EMÚ sa znížil výhľad rastu na 2 % z pôvodnej hodnoty 2,5 %. Hamburský ústav HWWA pristúpil k revízii miernejšie, keď očakáva, že nemecká ekonomika tento rok vzrastie o 1,7 % oproti predpokladaným 2,3 %. Pre eurozónu znižuje ústav HWWA svoju prognózu na 2,1 - 2,2 % namiesto pôvodne očakávaným 2,6 %.

Ekonomické ústavy sa však nejednotne zmieňujú o budúcej orientácii úrokovej politiky ECB. Kým IfW očakáva, že „strážca eura“ nepristúpi z dôvodu silnejúcich inflačných tlakov k uvoľneniu monetárnej politiky v tomto roku, hamburský ústav počíta so znížením kľúčových úrokových sadzieb o 25 bázických bodov už v priebehu letných mesiacov. K výraznejšiemu zníženiu úrokov včera vyzval ECB šéf ďalšieho nemeckého inštitútu DIW, G. A. Horn, podľa ktorého by mala centrálna banka razantnejšie uvoľniť svoju politiku a zároveň apeluje na nemeckú vládu na zvýšenie krátkodobého rozpočtového deficitu. „Jedine zmeny v monetárnej politike môžu vyriešiť súčasnú situáciu v eurolande,“ poznamenal Horn. Deficitnejším rozpočtom by mala nemecká vláda urýchliť kľúčové programy, ako je zlepšenie infraštruktúry na východe krajiny a realizácia daňovej reformy.

Pesimistická vízia

Najčernejšiu víziu ekonomického vývoja Nemecka načrtol vo svojom vyhlásení člen bankovej rady Bundesbank H. Reckers, ktorý avizoval možnosť prechodu najsilnejšieho hospodárstva Európy do recesie. Dôvod na tento scenár poskytuje podľa neho „nebezpečná negatívna kombinácia troch faktorov“. Vysoká miera inflácie, kontinuálne rastúca nezamestnanosť a slabá spotreba obyvateľstva, ktorých dlhodobejšie pôsobenie môže takmer s istotou stiahnuť Nemecko do záporného rastu. Okrem toho sa kriticky vyjadril k revízii rastu HDP zo strany HWWA, keď hladina 1,7 % je nereálna a v blízkej budúcnosti očakáva jej opätovné prehodnotenie. Spotreba obyvateľstva predstavuje v prípade Spojených štátov stabilnú podporu pre aspoň minimálny ekonomický rast, kým v Nemecku vyššie úrokové sadzby stimulujú úspory pri súčasnom znižovaní bezprostrednej spotreby obyvateľstva.

Marcel Tirpák