Dnes je to krásna nostalgia

Zajtra uplynie štvrťstoročie od najväčšieho úspechu v histórii československého futbalu. Dvadsiateho júna 1976 reprezentačný tím pod vedením Vengloša a Ježka prepukol v oslavu po najslávnejšom góle Antonína Panenku vo finále ME. Ten gól definitívne skolil nemeckú reprezentáciu 5:3 na penalty. Slávny finálový turnaj bol vyústením vydarenej kvalifikácie, v ktorej československí futbalisti podľahli v I. skupine len Angličanom a remizovali s Portugalskom. Skupina to bola unikátna. Naši futbalisti prehrali vo Wembley 0:3, nasledovala výhra nad Cyprom 4:0, šokujúci triumf nad Portugalskom 5:0, výhra nad Anglickom v Bratislave 2:1 (zápas pre hustú hmlu prerušili a opakoval sa na druhy deň), remíza v Porte 1:1 a posledná výhra v kvalifikácii nad Cyprusom 3:0, ako aj zisk 9 bodov a skóre 15:5 nás definitívne poslalo ďalej. Naším štvrťfinálovým súperom bol bývalý Sovietsky zväz, nad ktorým sme v Bratislave vyhrali 2:0 a v Kyjeve remizovali 2:2. Tri góly Sovietom strelil J. Móder. V semifinále nás čakalo Holandsko. V 19. minúte kapitán Ondruš zaistil vedenie a v hviezdnej obrane oranjes horeli i takí hráči ako Suurbier či Krol. Lenže Ondruš v 73. minúte dal ďalší gól, nanešťastie do vlastnej siete. V predĺžení sa do hry zapojil najstarší hráč turnaja F. Veselý a v 114 min. prihral Nehodovi na víťazný gól a o chvíľu sám pridal ďalší. O štyri dni neskôr tím Československa vybehol na belehradský štadión Crveny zvezdy, aby vo finále demonštroval svoju silu proti Nemecku. Po 9 minútach prekonal Maiera Bratislavčan Švehlík a o chvíľu pridal ďalší gól Trnavčan Dobiáš. A hoci náš brankár Viktor tím niekoľkokrát podržal proti voľnému Müllerovi nemal šancu. Náš súper vyrovnal až v 90. minúte zásluhou Hölzenbeinovej hlavičky. Po bezgólovom predĺžení prišli na rad penalty. Masný, Ondruš, Nehoda i Jurkemik uspeli, za Nemcov skóroval Bonhof, Flohe a Bongratz. Uli Hoeness prestrelil. Vzápätí si Panenka postavil loptu a chladnokrvne ju poslal ponad brankára do siete. A na svete bol úspech, ktorému môže konkurovať iba dvojica finálových zápasov z MS 1934 a 1962. V jedenástke ME sa objavil brankár I. Viktor, obranca J. Pivarník a A. Ondruš, v zálohe J. Pollák s A. Penenkom a na hrote Z. Nehoda. Slovensko na tento deň spomína ešte s väčšou nostalgiou ako trebárs Česko, lebo nám účasť na ME uniká oveľa intenzívnejšie a cieľavedomejšie, ako prichádzajú úspechy.

(ČTK/r)