Príliš veľa úsmevov a dôvery

Putin a Bush si padli do oka, ale kompromisy nedosiahli

„Nepozval by som na ranč niekoho, komu nedôverujem,“ využil svoj farmársky šarm americký prezident George Bush, keď na slovinskom hrade Brdo pozýval na návštevu svoj ruský náprotivok Vladimira Putina. A nielen vtedy okúzľoval. V sobotu sa to na americko-ruskom summite len hmýrilo úsmevmi a slovami ako „úprimnosť“, „spojenectvo“, „priateľstvo“ či „partnerstvo“: komplimentov, harmónie a prázdnych fráz bolo v Slovinsku jednoducho priveľa. Dokonca aj na vysokú politiku.

O čo teda v skutočnosti šlo? Prezident Putin sa zrejme rozhodol, že sa povznesie nad hlboké rozpory medzi USA a Ruskom a nebude pred verejnosťou stupňovať konflikty. Bush ho za to odmenil poklonami. Výsledkom bola harmónia, ktorá sa navonok podobala srdečnému potľapkávaniu po pleciach Clintona a Jeľcina na podobných summitoch. Ale iba navonok.

Na rozdiel od Jeľcina, z ktorého velikášskych gest sršala teatrálnosť a túžba byť v strede pozornosti, Putinovo správanie je skôr výsledkom chladnej a premyslenej taktiky. Ruský prezident podľa všetkého v Slovinsku vychádzal zo základného pravidla súčasnej medzinárodnej politiky: „Nie je ani tak dôležité, čo povie zvyšok sveta, dôležité je, čo povie Amerika.“ Inými slovami, už teraz je jasné, že NATO sa na východ bude rozširovať a že USA vybudujú systém protiraketovej obrany (NMD) bez ohľadu na to, čo si o tom myslí Rusko. No a v takejto situácii Kremeľ docenil, že je užitočnejšie vsunúť sa do roly spojenca a pokúsiť sa získať určité ústupky či protislužby (hospodárska pomoc, rozšírenie NATO o menší počet krajín, konzultácie o NMD), ako zbytočne vyhrotiť rozpory a potom odkráčať z bojiska so zohnutou hlavou.

Pokiaľ ide o skutočné kompromisy, k tým nedošlo, v skutočnosti ich však nik ani nečakal. Veď Bush je aj napriek svojej bezprostrednosti, srdečnosti a otvorenosti neústupčivý vyjednávač. Podľa týždenníka The New York Times v zahraničnej agende používa podobnú taktiku ako pri vnútropolitickej diskusii o daniach. Prezidentovo pravidlo podľa novín vtedy znelo: „Ak preukážeš ochotu ustúpiť skôr, ako musíš, môže sa ti stať, že nakoniec ustúpiš viac, ako si chcel.“ Bushov návrh daňového zákona Kongres schválil s malými zmenami.

Rastislav Boldocký