Absolútny víťaz Simeon II.

Ako dlho vydrží bulharský zázrak?

„Občania a poddaní, dobrý deň.“ Neutajeným sarkazmom zareagoval včera ľavicový denník Trud, najrozšírenejšie bulharské periodikum, na absolútne víťazstvo Simeona II., bývalého cára v nedeľných parlamentných voľbách. Pravdou je, že v iba apríli zrodené politické zoskupenie Národné hnutie za Simeona II. (NHS) vo voľbách pozbieralo, čo sa dalo. Masívne odčerpalo hlasy teraz vládnucemu pravicovému Zväzu demokratických síl (SDS), ale aj opozičnej postkomunistickej Bulharskej socialistickej strane. Ľavica-pravica, čert ako diabol. Bulharom po doterajších skúsenostiach s poprevratovými vládami to bolo jedno, lebo veria, že v osobe 64-ročného bývalého monarchu stavili na nový štýl v politike. Podľa sociológov a politológov radoví Bulhari veria, že zvolili človeka, ktorý im prinavráti nádej, dôstojnosť a lepší život. Mimochodom, Simeon II. im to počas predvolebnej kampane neraz sľúbil.

Čísla hovoria samy za seba. NHS dostalo viac hlasov ako tri ďalšie najväčšie strany v krajine. Národnému hnutiu za Simeona II. dalo vo voľbách svoj hlas 43,4 percenta občanov, kým SDS na čele s premiérom Ivanom Kostovom dostalo 18,26 percenta hlasov, opoziční ľavičiari 17,36 percenta a Hnutie za práva a slobodu tureckej menšiny zabodovalo u 6,73 percenta občanov. Spolu tieto tri strany majú iba 42,35 percenta preferencií. Kým si predstavitelia týchto tradičných politických síl budú spytovať svedomie a klásť si otázku, kde sa stala chyba (Ivan Kostov už ohlásil svoju demisiu na post šéfa SDS), Simeon II. môže začať uvažovať, ako a s kým zostaví nový vládny kabinet. Počas predvolebného turné Bulhari zistili, že v jeho tíme sú naozaj rôznorodí ľudia, od televíznych osobností, lekárov, podnikateľov až po kúzelníka, a preto teraz očakávajú, s kým sa rozhodne spolupodieľať sa na určovaní najbližšej budúcnosti Bulharska. Lebo je viac ako isté, že z bývalého cára bude predseda vlády. Zaujímavá metamorfóza - keď sa panovnícky háv mení na elegantnejší oblek politikov - prvá svojho druhu v postkomunistických štátoch strednej a východnej Európy. Ten, kto kedysi bol prinútený vzdať sa moci, sa po rokoch vracia, aby ju „zdvihol z ulice“. Nedovolili mu kandidovať za prezidenta, tak sa vracia „cez okno“ ako premiér.

„Po dnešku bude Bulharsko iné. Dnes sa vydávame na cestu hospodárskej a morálnej obnovy. Nebude to jednoduché, bude na nej veľa prekážok, ale my sa nevzdáme,“ povedal Simeon v nedeľu večer, keď už nebolo žiadnych pochýb o jeho výhre. Práve táto „inakosť“ mu nahnala do volebného košiara dostatočný počet hlasov. Ale ako ďalej? Pýta sa nielen bulharská tlač. Lebo cár, ktorý ako 18-ročný v španielskom exile vyhlásil, že sa nevzdá nároku na bulharský trón, je v politike absolútnym nováčikom. „Prišiel zo Španielska, aby bojoval proti nespravodlivosti ako Don Quijote. Bude sa však musieť postaviť nielen veterným mlynom, ale aj buldozéru skutočnej politiky,“ napísal o ňom včera denník Trud. Pochybnosti o tom, či to tento „buldozér“ naozaj zvládne, majú aj denníky Sega a 24 časa. Upozorňujú, že Simeon vlastne nenavrhuje nič radikálne nové ani iné ako ostatné strany, iba profituje z toho, že nie je pošpinený zložitým procesom transformácie. Bulhari v jeho osobe príliš rýchlo uverili v možnosť zázraku, v rýchle zlepšenie situácie. Ibaže zázraky sa len tak nedejú a ak do sľúbených 800 dní Bulharsko nebude totálne iné ako to Simeon II. sľubuje, z exmonarchu sa môže stať aj expremiér. Hovorí sa, že každý zázrak trvá len tri dni a vytriezvenie je bolestné. Ako to bude v prípade Bulharska?

Iaromír Novák