Taká je medicínska logika a ekonomika

Jozef Války

Prvú polovicu života som venoval viac vede a druhú viac-menej klinickej práci. V ostatnom čase s prekvapením zisťujem, že vo vede sa navraciam k svojim začiatkom, samozrejme, na niečo vyššej úrovni. Napriek tomu, že sme mali dosť času, celá námaha bola vynaložená dosť zbytočne, bola to často práca pre prácu, l'art pour l'art, bez výraznejších výstupov. Úspech sme dosahovali v neobyčajne ťažkých podmienkach, boli to úspechy vydreté a z hľadiska súčasnosti často pochybujem aj o ich etickej úrovni. V nových podmienkach sme za krátky čas dosiahli z hľadiska odborného, vedeckého i spoločenského viac ako za niekoľko rokov aktivity v predchádzajúcich pomeroch. Z môjho hľadiska - človeka, ktorý našiel primeraného zahraničného investora do môjho odboru - sme vytvorili podmienky na veľmi serióznu, spoločensky potrebnú prácu. Aj neprajníci musia priznať, že naším pričinením vstúpil tento nový odbor lekárskej činnosti - asistovaná reprodukcia - do povedomia spoločnosti, že sme ju povzniesli na kvalitatívne nový stupeň s hmatateľnými výsledkami a s ekonomickými dôsledkami. Otočili sme

prúd pacientov

smerujúci za hranice k nám. Úspechy nášho pracoviska začínajú mať ohlas v zahraničí na odborných fórach aj medzi obyvateľmi a začínajú chodiť k nám. Ak prídu do Bratislavy, dajú zarobiť hotelierom, obchodníkom a iným službám. Mnohé klinické výsledky sú skutočne vynikajúce, porovnateľné nielen s okolitými krajinami, ale aj s pracoviskami v Škandinávii a inde. Naše úspechy nám umožňujú udržať vysoký etický štandard našich zákrokov. Nie sme ochotní, trebárs ako Američania, v záujme úspechu prenášať vyšší počet embryí s rizikom viacplodových tehotností. To je z ekonomického hľadiska veľmi dôležité, lebo deti z viacplodových gravidít nesmierne zaťažujú rozpočet, pretože potrebujú veľmi náročnú starostlivosť.

Pokrok v medicíne je aj u nás vo všeobecnosti možný, nie je to však výsledok našich výskumov, ale globalizácie vedy. Dnes sú informačné toky mohutné a riešenia

často geniálne

jednoduché s výbornými výsledkami. Z tohto hľadiska treba posudzovať vynikajúce výsledky v oblasti markantného zníženia napríklad perinatálnej mortality, napriek slabému vybaveniu zariadení. Sme svedkami nástupu úplne nového smeru v medicíne - genetiky, ktorá prevratne zmení medicínu najbližších dvadsať rokov. My sme túto cestu už nastúpili a púšťame sa do predimplantačnej diagnostiky.

Považujem za veľký úspech našu spoluprácu so štátnymi zariadeniami - nemocnicami, vedeckými inštitúciami, fakultami (UTARCH, Prírodovedecká fakulta, Akadémia vied). Spolupráca s odborníkmi na krajskej, okresnej úrovni aj s lekármi prvého kontaktu približuje našu prácu k pacientom v jednotlivých regiónoch. Pravidelne robíme pre nich semináre, udržiavame kontakt, a tak ich vedomostne ťaháme za sebou. Potrebujeme spolupracujúceho pacienta, každé dva týždne naše občianske združenie robí posedenia s pacientmi, kde im v uvoľnenej atmosfére vysvetľujeme

úskalia liečby

u nás a snažíme sa ich psychologicky podržať. Mnohé služby dokážeme ponúknuť podstatne lacnejšie ako iné pracoviská. Úspech sa dá dosiahnuť kvalitou. Prvý rok činnosti sme sa mohli udržať len vďaka priamym platbám pacientov, a tie neboli nijako malé. A pacienti prichádzali a nešli do zariadení, kde mali službu zadarmo, pretože vedeli, že pomoci sa im dostane u nás. Nedá sa úplne zovšeobecňovať, pretože liečba neplodnosti je vec veľmi špecifická. Mám však desiatky príkladov, že sa dá preraziť vo väčšine odborov, že tam bude chodiť celé Slovensko. Časť štandardnej starostlivosti však musí ostať v základných službách. Keď vás „lapne“ slepé črevo či infarkt, nemáte veľa času na rozmýšľanie, kam ísť.

Často navštevujem okresné a iné menšie zariadenia. Žiaľ, mnohé sú v dezolátnom stave. Najhoršie je, že ľudia v nich pracujúci si na to už zvykli a nechýba im ani povinné, hygienikmi v dávnych časoch požadované periodické maľovanie. Čistota je nevyhnutná, pretože aj modernejšie nemocnice ako naše, sú a ostanú

semeniskom infekcií.

Niektoré oddelenia napriek tomu držia vysoký štandard poskytovanej starostlivosti. Sú na miestach, kde by ste ich najmenej čakali, prevažne nie vždy v hlavnom meste, ale trebárs v Brezne, Trstenej. Je to v ľuďoch, v ich oddanosti veci, v ich zápale pre vec, pracovitosti. Výsledky prichádzajú až po absolútnom nasadení. Ľudia na Lekárskej fakulte by si mali spytovať svedomie, v čom to asi je, že študenti sa tlačia do Prahy.

Je tu niečo nepredstaviteľné - lieky, ktoré v predchádzajúcom režime boli viac-menej na prídel v rámci ministerskej kvóty a o každom balení rozhodovala komisia racionálnej farmakoterapie ministerstva zdravotníctva, sú dnes dané k dispozícii obvodným lekárom, ktorí s nimi narábajú často podivuhodným spôsobom, čo je zasa opačný extrém. Nový spôsob

míňania peňazí

so starými pravidlami bude asi nerealizovateľný. Farmaceutické spoločnosti sú veľmi agresívne, zamestnávajú a čoraz novšími metódami motivujú ľudí, aby sa ich výrobky predávali. Dosahy ich aktivít musia byť dokonale kontrolované. Ako to však má spoločnosť zvládnuť. Pokiaľ investovali do účasti lekárov na konferenciách, dalo sa to považovať za veľmi prínosné, otvorili našej medicíne dvere do sveta. Ich nové aktivity sú však až dych vyrážajúce. Nie je to slovenská špecialita, rovnako sa správajú aj v okolitých krajinách. Absolútne rovnaké problémy majú Česi či Maďari. Jediný, kto tomu môže urobiť prietrž, sú kvalitné a odborne fundované poisťovne. Väčšine im toho mnoho nechýba, veď budovy už majú. Ak tu treba niekoho zrušiť, tak je to ministerstvo s dávno prežitým direktívnym spôsobom riadenia a vytvárajúce priestor na skutočne nezdravý lobizmus. Na čele tohto orgánu

musí byť človek

so silným ekonomickým pozadím. Výsledky nemocníc musia byť tvrdo ekonomizované. Nestačí, keď je niekto skvelým detským lekárom, vynikajúcim gynekologickým endokrinológom, ba dokonca nestačí na túto funkciu ani lekár, ktorý si zariadil moderne koncipovanú nemocnicu. Musí to byť človek s ekonomickým pozadím. Táto koalícia je hotové nešťastie, pretože vytvorila absurdnú situáciu, s ktorou sme tu už žili roky. Nie sú ľudia, pretože tak ako za predchádzajúceho režimu, aj teraz sa ťažko nájde človek, ktorý je dosť oddaný strane a aj niečo vie. Ak sa tu však v krátkom čase nevytvorí konkurencieschopný kontrolný mechanizmus, zdravotníctvo celkom slušne nabúra štátny rozpočet. Je tu celá sieť poisťovní, ktoré dokážu často

na úrovni

posúdiť preskripciu liečby, a predsa sa uvažuje o ich zrušení. Nemali by to byť však práve poisťovne, ktoré by bolo treba zrušiť. Veľmi rád čítam správy amerických poisťovacích spoločností, ktoré veľmi dokonalo dokážu vyhodnotiť úroveň a dosah liečby a veľmi dobre si rozmyslia, za čo zaplatia.

Je tu ťažký lobizmus, sledujúci osobné záujmy. Spýtajte sa predajcov veľmi drahých prístrojov, aké majú problémy s účtovaním ceny, pretože do ceny sa musí zapracovať aj provízia. Čo je to, ak sa v čase maximálnej núdze a očakávanej privatizácie nájdu peniaze na prebudovanie a vybavenie starých búd. V medicíne všetci hovoria o peniazoch a nikto nehovorí o kvalite. Všetci majú plné oči privatizačných projektov, ale nie odborných plánov. Každý sa tvári, akoby úroveň zdravotných služieb u nás prekvitala, hoci opak je pravdou. Je tu

priveľa buriny,

lekár prvého kontaktu bol donedávna prevažne vedený k úradníckej práci, nemocniční doktori boli tí, čo robili tie heroické operácie. Bude trvať dlho, než si tieto dve skupiny nájdu miesto, alebo táto generácia si už asi žiadne miesto nenájde a bude musieť vymrieť, lebo sa asi neprispôsobí, zobák jej narástol úplne ináč, dostala iné vzdelanie, než aby sa z nej z noci do rána stal „general practicioner“ či „family doctor“. Hrozným hriechom na pacientovi súčasnosti je nepriateľstvo živené medzi štátnymi lekármi pracujúcimi v nemocniciach a neštátnymi lekármi zvyčajne prvého kontaktu. Tieto dve skupiny

vedú ľúty boj,

určujú sa ceny a rozdeľujú sféry pôsobnosti. Mnohí z nich ma už vytočili do nepríčetnosti filozofiou svojej činnosti, keď napríklad namiesto mikroskopu do svojej ambulancie investujú do svojho kvalitnejšieho auta. Medicínska služba pacientovi je limitovaná s chuťou na výdavky, lebo systém kapitácie je lepší pre tých, ktorí nerobia nič.

Osobne som veľkým obdivovateľom patológie, možno je to ovplyvnené tým, že moji najlepší učitelia boli patológovia. Skutočnosť je taká, že aj v čase elektroniky, molekulárnej diagnostiky, enzymatických metód je základom patológia. Úroveň patológie určuje úroveň medicíny. Až na stole patológa sa nájde vysvetlenie, prečo zomierame tak skoro, aké chyby narobil váš ošetrujúci lekár. Úroveň medicíny však v odboroch, ktoré poznám, prevažne klesá. Až ja raz budem veľmi chorý, budem hľadať spriaznenú doktorskú dušu, ktorá sa so mnou v pokoji porozpráva a vysvetlí mi, že ináč to asi nebude a musím sa podriadiť

zákonom prírody

a odísť, iste to pochopím. Nesmie to však byť nejaký neosobný „practitioner“, ktorý ma rýchlo vybaví v rámci svojej kapitácie, rátajúc korunky, ktoré vyhodí na to, aby som si ľahšie odkašľal.

S úrovňou poskytovaných služieb nie sme ani my spokojní. Naši ľudia sú akýsi od prírody nevrlí. Choďte do rovnakého zariadenia v Česku a zistíte ten rozdiel, aké prijatie sa vám ujde. Nevieme to, nechce sa nám, nie sme stále dosť existenčne tlačení.

Doc. MUDr. Jozef Války, CSc.

vedúci lekár ISCARE, a. s., Bratislava