Smola a nádej čísla 315

Komentuje Vladimír Turanský

Ministrovi pôdohospodárstva P. Koncošovi to zatiaľ vychádza. Ešte minulý týždeň, keď už vedel o karanténe v Poľnohospodárskom družstve v Žemberovciach, kde sa nachádzala podozrivá dojnica bez mena, ale evidovaná pod číslom 315, stále trval na svojom a zdôrazňoval, že riziko výskytu BSE na Slovensku je blízke nule. Testy usmrtenej kravy potvrdili, že zviera bolo zdravé a jeho utratenie síce zbytočné, ale vzhľadom na prevenciu, žiaľ, potrebné. Je to pre agrosektor, ako aj celú našu ekonomiku dobrá správa. Smolu má však postihnuté družstvo, lebo stratilo výkonnú dojnicu s ročnou produktivitou okolo 7000 litrov mlieka, čo je skoro dvojnásobok slovenského priemeru. Udalosť zároveň dokumentovala, že štátna veterinárna správa má prehľad o situácii, lebo zviera identifikovala v spolupráci s holandskými veterinármi a zistila, že v roku 1995 sa na Slovensko doviezlo z tamojšieho chovu, kde len nedávno zistili BSE. Z tohto hľadiska by si veterinári zaslúžili ocenenie a kravička pomník podľa vzoru iných štátov, kde dobytok majú v úcte.

Navzdory prísnym predpisom sa však choroba objavila v Česku a môže aj u nás. Mäsovokostné múčky však podľa nášho ministra mali certifikát kvality kontrolných orgánov Európskej únie. Oveľa ostrejší, ale v minulosti aj chybujúci bol jeho český kolega Jan Fencl. Ten vyhlásil, že Riadiaci vedecký veterinárny výbor EÚ, ktorý nás aj Česko zaradil na rizikové miesto možného výskytu BSE, vedel, že certifikácia produktov vyvážaných z krajín EÚ nezodpovedá skutočnosti. Nepozná totiž iný dôvod zaradenia ČR do tretej skupiny rizikovosti z hľadiska BSE. Podľa neho je vylúčené, aby BSE vznikla z domácich produktov, pretože bývalá ČSFR vylúčila skrmovanie mäsovokostných múčok hovädzím dobytkom už začiatkom 90. rokov. Osobitná komisia vlády SR na ochranu dobytka pred touto chorobou odsúhlasila návrh na testovanie každého zabitého zvieraťa s vekom nad 30 mesiacov, čo by stálo asi 160 mil. Sk. Spustiť program však bude možné až po uvoľnení prostriedkov vládou, pričom ďalšie sú potrebné na preventívne opatrenia. Poľnohospodárov tak začínajú obviňovať zo snahy „podojiť“ štát. Pritom nejde o peniaze darované agrosektoru, ale o zdravie obyvateľov a udržanie prijateľných hygienicko-sanačných podmienok na Slovensku. „Žičlivci“ ani náznakom nespomínajú, kto nám tieto problémy