Nehrozí nám len maratón

Komentuje Ľudmila Koníková

A máme v zdravotníctve prípady pripomínajúce horúce zemiaky. Asi takým systémom si začínajú v niektorých zariadeniach pohadzovať povinnosť predpísať pacientovi lieky na recept. Nie z iniciatívy odborných lekárov, ale riadiacich pracovníkov, ktorí aj takouto formou chcú ušetriť nemocnici peniaze. Ak recept napíše lekár prvého kontaktu a nie odborník v ústave, nepôjde to z poloprázdneho nemocničného vreca. Že v konečnom dôsledku sa síce nič neušetrí a zbytočne iba preženú pacientov, to akosi „zlepšovateľom“ v tomto prípade ušlo. Nestačí, že platíme zdravotné poistenie, za väčšinu výkonov aj u zubára, priplácame za lieky, ešte aj zbytočne strácame čas . Nehovoriac o tom, že špecialistov úloha šikanovateľov neteší. Ani oklieštenie právomocí. Je jasné, že peňazí niet, aspoň na tých správnych a potrebných miestach, hľadá sa preto, kde sa dá. Trochu čudný výsledok toľko avizovanej reformy. Z opozície sa ozývajú upozornenia, že sľubované a v štátnom rozpočte zapracované 3,4 mld. Sk, z ktorých sa mala napríklad uskutočniť úprava platov v tomto rezorte, sa scvrkli na 1,8 mld. Sk a aj tie vraj existujú len v predstavách vládnucej garnitúry. Nuž faktom zostáva, že v čase, keď by sa zdravotníci mali tešiť zo sľubovanej väčšej výplaty, sa hovorí viac o rušení niektorých nemocníc a prepúšťaní pracovníkov. Miesto koncepčnej liekovej politiky sa vymýšľajú cesty, ako v rezorte podhodiť iným čierneho Petra. Komu sa nepáči, môže ísť. Len ktovie dokedy a najmä kam.

Výsledkom súčasnej situácie je, že o pacienta nie je záujem. Kto nelieči, ušetrí. Nuž čo, sľubovali hory doly a zostal len holý pútač. Napísať naň niečo o skvalitnení zdravotníckej starostlivosti z radov zodpovedných za súčasnú situáciu by si aj pred budúcimi voľbami vyžiadalo riadnu dávku drzosti, lebo ľudská pamäť je síce krátka, ale nie až tak veľmi, ako by si niektorí želali. Riešenie problémov sa nám nečrtá. V súvislosti so zvyšovaním platov sa v rezorte očakáva veľký tresk. Zrušenie niektorých nemocníc a prepustenie lekárov nemožno totiž urobiť zo dňa na deň, na odstupné niet a o presunutí zdravotníckych pracovníkov do sociálnej či poisťovacej sféry sa len hovorí. V konečnom dôsledku všetko dopadne na tých, pre ktorých je zdravotníctvo určené. No zrejme nám hrozí čosi vážnejšie, nielen maratón s receptom. A koncepcia starostlivosti o zdravie obyvateľstva to určite nebude.