Hľadámesieť na ilegálnu prácu

Poučný medzinárodný seminár v Trenčianskych Tepliciach

V uplynulom týždni sa v Trenčianskych Tepliciach uskutočnil medzinárodný seminár Ilegálna práca, ktorý zorganizoval Národný úrad práce SR a na ktorom za zúčastnili odborníci z Nemecka, Rakúska, Česka, Poľska, Maďarska, Chorvátska a zo Slovinska. Fenomén nelegálneho zamestnania alebo neregistrovaných pracovných miest či „práca na čierno“ sa vyskytuje od začiatku 90. rokov v súvislosti s nástupom trhového hospodárstva. V Európe existujú dva prístupy k tieňovej ekonomike. Jeden v krajinách s vyspelou ekonomikou, a tým aj s prepracovaným systémom potláčania nelegálnej práce, druhý v tranzitívnych krajinách. Vo všetkých je rôzny prístup v metodike, v charakterizovaní čo samotná ilegálna práca je, ale aj v nástrojoch riešenia i v legislatíve. Napriek tomu nelegálne zamestnanie spája niekoľko základných momentov. Rozšírenie tohto javu sa v prvom rade pripisuje vysokým nákladom na pracovnú silu pri legálnom zamestnaní, vyplývajúcom hlavne z nevyhnutnosti platiť príspevky na sociálne poistenie a z vysokého daňového zaťaženia, ďalej je to veľký okamžitý

finančný efekt

pre zamestnávateľa i zamestnanca pri nelegálnej práci, ale aj neprehľadnosť legislatívy, nestále podnikateľské prostredie a v neposlednom rade aj vysoký prílev lacných pracovných síl hlavne z bývalého Sovietskeho zväzu.

Slovensko je jednou z najmladších krajín, ktorá sa touto problematikou zaoberá, a má teda päť- až šesťročný sklz v riešení fenoménu nelegálneho zamestnania a s tým súvisiacimi problémami. Podľa generálneho riaditeľa NÚP Ing. Jaroslava Šumného v apríli roku 1999 bola zverejnená informácia o počte 82-tisíc nelegálne pracujúcich bez cudzincov, no situáciu nikto neriešil. Na Slovensku sme zatiaľ ani nedefinovali, čo nelegálna práca je. „Tieňová ekonomika by mala byť príležitosťou na rozvoj a nie hrozbou. Mala by byť výzvou robiť zásadné opatrenia na odstránenie bariér v podnikaní a nie snahou podvádzať. To by však znamenalo zásadné zásahy do daňového systému, do bankového sektora a predovšetkým do sprehľadnenia legislatívy. Chýba navyše informačná databáza a komunikácia medzi rezortnými ministerstvami výstavby, financií, práce a sociálnych vecí a národnými inštitúciami, ako sú Inšpektorát práce, úrady práce, ktoré majú kompetencie tento problém riešiť. Jednoznačne by malo ísť o riešenie problému, o oživenie ekonomiky

a nie hru

politikov.“ Kontrola nelegálnej práce od mája roku 2000 do mája 2001 na Slovensku špecifikuje 33 556 skontrolovaných osôb, pri ktorých zistili 781 nelegálne zamestnaných, s najväčším počtom v Banskej Bystrici. Z evidencie nezamestnaných vyradili 565 osôb, čím sa ušetrilo takmer 700-tisíc Sk na podporách a uložili 252 pokút.

Poľsko patrí medzi tie krajiny, kde fungovanie trhu práce reguluje zákon o zamestnanosti a potláčanie zamestnanosti z roku 1994, ktorý taxatívne vymedzuje nezákonné činnosti. S prihliadnutím na veľký rozsah nelegálneho zamestnania prijala Rada ministrov v roku 1996 nariadenie o organizácii a postupe inšpekcií úradov práce, ktoré kontrolujú legalitu zamestnania a o zásadách spolupráce s ďalšími inštitúciami. V rokoch 1995 - 1999 organizačne oddelené útvary začlenili do štruktúry regionálnych úradov práce, a od 1. januára 2000 previedli do rámca miestnej samosprávy na úrovni územného celku „powiat“. Tieto administratívne reformy mali však za následok, že národné úrady stratili možnosť inšpekcie priamo ovplyvňovať. Poľsko preto v tomto smere

čaká zmena

právnych predpisov tak, aby sa kontrola dodržiavania zákona o zamestnanosti dostala do právomoci úradov vojvodstiev, aby predseda národného úradu práce opätovne získal právomoc vydávať autorizácie oprávňujúce vykonávať kontrolnú činnosť a dozor na dodržiavaní štandardov inšpekcie. Kým v roku 1995 pôsobilo na území Poľska 345 inšpektorov, v roku 2000 ich bolo 697. Tí v roku 2000 zistili takmer 97-tisíc nelegálne zamestnaných, z ktorých 22 800 poberalo dávky v nezamestnanosti. Úmerne tomu vzrástli aj príjmy do štátneho rozpočtu. Celkový prínos za obdobie posledných piatich rokov bol 64,3 mil. PLN.

Podľa generálnej riaditeľky Chorvátskeho úradu práce Sanje Crnkovič-Pozaič, základ problému aj v ich krajine spočíva vo výške daňových odvodov. Z hľadiska príjmov je to síce problém pre vládu, ale na druhej strane dochádza k vytváraniu hodnôt. Odhady podielu zamestnaných v tieňovom hospodárstve predstavovali 25 %, v roku 2000 klesli na 20 %, no aj tieto údaje sú podhodnotené. Cudzinci zamestnaní „na čierno“ sa uplatňujú v rezortoch stavebníctva, lodného priemyslu a poľnohospodárstva aj preto, že samotní Chorváti túto prácu obchádzajú. Riešenie sa nachádza v uplatňovaní študentov či preškoľovaním nezamestnaných a zamestnaním cudzincov, ktorí dostanú pracovné povolenia. V Maďarsku odhadujú 25- až 30-percentný podiel zamestnaných v tieňovom hospodárstve.

V Českej republike na 100-tisíc ľudí, ktorí sa najviac nelegálne zamestnajú v sektore služieb a obchodu, v stavebníctve, lesníctve a v textilnom priemysle. Pritom v ČR pojem „nelegálne zamestnanie“ nie je žiadnym právnym predpisom definovaný. Pri kontrole zamestnávania cudzincov sa vychádza zo zákona o zamestnanosti, ktorý stanovuje, za akých podmienok môže byť zamestnaný, teda či má povolenie. Zákonom stanovené podmienky sú však rôznymi formami obchádzané. Významným nástrojom na zisťovanie a postihovanie nelegálneho zamestnania pre kontrolórov úradov práce by mala byť budúca právna úprava, ktorá

presne určí,

kto sa pri kontrole na konkrétnom mieste u zamestnávateľa bude považovať za legálne a kto za nelegálne zamestnaného. Problematiku nelegálneho zamestnávania cudzincov v ČR rieši zákon č. 1/1991, ktorý bol dvakrát novelizovaný a v súčasnosti sa pripravuje jeho ďalšia úprava, ktorá harmonizuje české právo s právom EÚ a ktorá reflektuje na nové skutočnosti. Pozitívnu úlohu pri riešení problematiky je aj využívanie zákona č. 326/1999 Zb. o pobyte cudzincov, ktorí pri prekročení hranice s cieľom zamestnania majú povolenie zamestnať sa, majú pobytové vízum a sú zdravotne poistení aj v čase pred nástupom do zamestnania, pričom nemôžu meniť účel pobytu. Podľa Ministerstva práce a sociálnych vecí ČR v represívnej oblasti bude potrebné uvážiť možnosť posudzovať ako trestný čin preukázané opakované nelegálne zamestnávanie cudzincov, čo by mnohých zamestnávateľov odradilo.

Zdá sa, že Nemecko pri potláčaní nelegálneho zamestnania, odhaľovaní dávkových podvodov a trestania porušovania zákona v oblastiach nelegálneho zamestnávania cudzincov pokročilo najďalej. Akékoľvek odchýlky od zákonom stanovených podmienok na legálne zamestnávanie sa považuje

za trestný čin,

a útvary na potláčanie nelegálneho zamestnania existujú pri všetkých úradoch práce. Do spracovania trestných záležitostí, priestupkov a do samotného šetrenia je zapojených celkovo 2900 zamestnancov, ktorí v teréne môžu skúmať firemné záznamy, vypočúvať svedkov, prehľadávať objekty, zabavovať dôkazné materiály. Ak existuje podozrenie zo spáchania trestného činu, prípad sa predáva štátnej prokuratúre. Ďalších 1750 pracovníkov sa na týchto úlohách podieľa v rámci colnej správy, pričom ich počet do roku 2002 má stúpnuť na 2400. Navyše, v tomto roku spolkový úrad práce začal reformu organizačných jednotiek, ktoré sa zaoberajú potláčaním nelegálneho zamestnania a dávkovými podvodmi, ktoré podstatne zlepšili kontrolnú činnosť.

Nelegálne zamestnanie je teda problém na trhu práce i pre samotnú ekonomiku, ktorý netreba podceňovať. Vedie k nekalej konkurencii, ktorá je nežiaduca z hľadiska verejného poriadku, ohrozuje existenciu pracovného miesta, zabraňuje vytváraniu nových pracovných miest, je príčinou nezanedbateľných strát pre samotný štát i inštitúcie sociálneho poistenia.

Zora Petrášová