Rozhodujúce sú kľúčové kvalifikácie

Zosúlaďovanie ponuky a dopytu pracovných síl z hľadiska vzdelávania

Jednou z podstatných vlastností pracovnej sily je jej kvalifikačná úroveň, resp. vybavenosť, pomocou ktorej sa realizuje na trhu práce. V štatistike práce z hľadiska kvalifikácie dlhodobo dominujú tri kategórie pracovníkov: vyučení, pracovníci so stredným odborným vzdelaním a vysokoškoláci. Ich súhrnný podiel sa už viac rokov pohybuje okolo všetkých pracovníkov. Keďže v dopytovej stránke sa premietajú nároky dané napr. úrovňou zavádzaných technológií, uvedený trend možno považovať za pozitívny v miere rovnajúcej sa zmenám podielu zaangažovanej pracovnej sily. Potvrdzujú to aj výraznejšie klesajúce podiely dopytu po pracovnej sile bez kvalifikácie a po pracovníkoch so stredným odborným vzdelaním.

Už zbežné porovnanie štruktúry dopytu s ponukovou stránkou (v našom prípade prezentovanou štruktúrou evidovaných nezamestnaných podľa vzdelania) poukazuje na niektoré základné zdroje nerovnováhy z hľadiska kvalifikácie. Aj pri výrazne klesajúcom podiele osôb so základným vzdelaním, resp. i bez neho, je táto skupina ponuky jednou z dominantných. Spolu s výrazne klesajúcim podielom skupiny so stredným odborným vzdelaním, ktorú dnes môžeme označiť ako „odchádzajúcu“ z trhu práce, je tento pokles súhlasný s poklesom na strane dopytu. Z tohto dôvodu ho vnímame ako pozitívny.

Na vážny nesúlad medzi školskou prípravou a potrebami praxe poukazuje najmä vývoj v skupine vyučení. Popri miernom raste v dopytovej stránke oveľa výraznejším spôsobom rastie podiel v ponuke vyučených. Zdôraznenie tohto faktu podčiarkuje skutočnosť, že za posledné dva roky sa táto skupina stala dominantnou medzi evidovanými nezamestnanými, keď v roku 2000 prekročila podiel 35 % z celkovej ponuky pracovnej sily a je predpoklad, že tendencia rastu bude pokračovať. Obdobné štrukturálne problémy sa dotýkajú aj skupiny s úplným stredným odborným vzdelaním, ktorej podiel sa za posledných päť rokov viac ako zdvojnásobil.

Osobitnú poznámku si zasluhuje skupina vysokoškolsky vzdelaných. Aj keď ide o skupinu s trvalo najnižším podielom na celkovom počte nezamestnaných, predsa treba evidovať jeho síce veľmi pozvoľný, zato trvalý rast. Z hľadiska dĺžky prípravy a z hľadiska efektívnosti sa ukázalo, že aj vo vysokom školstve sú rezervy pri zohľadňovaní aktuálnych potrieb praxe. Určenie stratégie úspešného vyrovnávania nerovnováhy medzi ponukou pracovnej sily a dopytom po nej je podmienené akceptovaním základných zmien v štruktúre ekonomickej aktivity jednotlivcov po roku 1989. Vývoj spoločnosti je totiž ovplyvnený dynamickými zmenami vyvolávajúcimi ďalšie zmeny, ktoré ovplyvňujú aj vývoj na trhu práce.

Ustavičné zmeny v metódach a organizácii práce, vytváranie nových odborov, vznik nových profesií a zánik existujúcich si vyžadujú zvýšené nároky na človeka, na úroveň jeho vedomostí, zručností, návykov a skúseností. Pochopiť zmeny v dopyte po práci v konkrétnom čase i konkrétnom regióne znamená pochopiť hlavné trendy v oblasti zamestnanosti a pracovných miest a v spôsobe prípravy zamestnancov, manažérov, podnikateľov. V obsahu vzdelávania perspektívne úspešného jednotlivca schopného adaptabilne reagovať na zmeny by sa už na úrovni základného vzdelávania bolo potrebné zamerať na rozvoj multidisciplinárnych zručností a kľúčových kompetencií, ku ktorým možno zaradiť:

schopnosť spolupracovať,

schopnosť permanentne sa učiť a vzdelávať,

mať schopnosť vnímať celoživotné vzdelávanie ako nevyhnutný a samozrejmý predpoklad pre uplatnenie sa na trhu práce,

schopnosť pracovať v tíme,

schopnosť riešiť problémy, tvoriť,

schopnosť rozhodovať sa, robiť závery, kriticky myslieť, ale aj vedieť prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia,

flexibilitu,

schopnosť získavať informácie a vedieť ich využívať, ovládať informačné technológie,

jazykové a komunikačné zručnosti,

schopnosť plánovať si svoj vlastný život, vlastnú kariéru, budovať si reálnu predstavu o svojej budúcnosti.

Úspešné osvojenie si multidisciplinárnych zručností už v systéme odbornej prípravy vstupu na trh práce zvyšuje pravdepodobnosť nielen úspešného a adaptabilného prechodu medzi pracovnými pozíciami jednotlivca, ale aj pri riešení stavu nezamestnanosti. Myšlienka synergického efektu osobných dispozícií a získaného vzdelania vyúsťuje do pojmu „kľúčové kvalifikácie“, ktoré nadobúdajú význam pri analyzovaní rozdielov medzi kvalifikačnou prípravou a požiadavkami trhu práce a následne možnom osobnom neúspechu jednotlivca napriek dostatočnému odbornému vzdelaniu.

Pri porovnaní obsahu prípravy v školskom systéme s požiadavkami trhu práce, ktorý si vyžaduje určitú úroveň pripravenosti jednotlivca pred vstupom na konkrétnu pracovnú pozíciu, možno nájsť tieto základné nezrovnalosti:

Vzdelanie v škole*Požiadavky zamestnávateľov

odmeňuje sa výkon jednotlivca*vyžaduje sa práca v tíme

konkurencia sa učiteľom potláča*podporuje sa konkurencia

memoruje sa množstvo informácií*vyžaduje sa kreativita a pohotovosť

znalosti pre známkovanie*vedomosti ako podmienka úspechu

pasívne získaná podriadenosť*iniciatíva, aktivita

nerealistické očakávania v práci*pragmatické plánovanie a hodnotenie seba a iných

Charakterizovanie základných odlišností smeruje k zdôrazneniu potreby rozvoja „kľúčových kvalifikácií“, ktoré nemajú charakter úzko zameranej odbornej prípravy, ale majú úzku spätosť s celkovým rozvojom vlastností osobnosti. Ich charakteristickým znakom je pomerne široký rozsah a možnosť transferu. Ich obsah je flexibilný, vychádza z praxe a slúži jej potrebám, ich osvojovanie nie je obsahom špeciálneho predmetu, ale je plánované v celom živote. Súhrnne využijúc spracované štúdie k danej problematike môžeme „kľúčové kvalifikácie“ rozčleniť do týchto základných skupín:

riešenie problémov, komunikácií,

využitie informačných technológií,

ovládanie cudzích jazykov a internacionalizácia trhu,

chápanie výroby a ekonomiky, environmentálne vzdelanie, plánovanie a príprava kariérového vývinu,

ochrana zdravia, rozvoj seba, komunikácia a práca s inými.

Rozvoj „kľúčových kvalifikácií“ ako neoddeliteľná súčasť obsahu celoživotného vzdelávania sa stáva jedným zo základných predpokladov úspešného zaraďovania sa jednotlivca na pracovnú pozíciu. Nadobúda význam aj v situácii zmeny, v riešení nezamestnanosti, keď ich využitie má praktický význam pri prispôsobovaní sa kvalitatívne vyšším nárokom zamestnávateľa na rozsah teoretických poznatkov potenciálneho zamestnanca, ale aj na jeho schopnosti využiť ich.

PhDr. Július Homola

PhDr. Kvetoslava Blahová

(Autori sú pracovníkmi NÚP KÚP Bratislava.)