Veľké divadlo sa začalo

Tisícky ľudí ženúcich sa výstavnými sálami, dlhé fronty pred národnými pavilónmi, tlačenice na vernisážach. Tak od minulého týždňa vyzerá 49. benátske bienále - impozantná prehliadka súčasného výtvarného umenia. Rady sa nekončia ani pred kinetickými objektmi Pierra Huyghe u Francúzov a rovnaký záujem vyvoláva aj inštalácia Roberta Gobera u Američanov. Na príležitostné performancie sa začína stáť hodinu pred otvorením. Náš pavilón postavený Otokarom Novotným v roku 1926 nie je veľkou konkurenciou. V tomto roku sa predstavujeme spoločným projektom s Čechmi. Oba štáty sa totiž dohodli, že jednotná prezentácia je vhodnejšia ako delenie už aj tak dosť malého priestoru na dve časti.

Azda ešte zaujímavejší než areál národných pavilónov Giardini je obrovský komplex bývalých dokov z čias Benátskej republiky nazvaný Arsenale. Tento predtým zakázaný vojenský priestor bol po prvý raz sprístupnený na minulom bienále. Skoro dvadsaťtisíc štvorcových metrov stavieb zo šestnásteho storočia dnes hostí Szeemannov výber.

Plánovaného šokujúceho umenia je však v Benátkach málo. Skoro žiadne násilie ani sex. Keď už je témou niečo zdrvujúce, potom je to stvárňované v malých dávkach a bez väčších efektov. Prvé ohlasy v kuloároch vravia, že benátske bienále 2001 neukazuje niečo vyslovene nečakané, niečo, čo by na ďalšie dva roky zmenilo výtvarný svet.

(mb)