Podmienky sú zložité, financií a vody je málo

Vodné hospodárstvo len s vypätím síl plní svoje funkcie

Napriek nárastu tržieb za dodávky povrchových vôd na priemyselné a poľnohospodárske účely, nekryjú náklady, ktoré sú spojené s prevádzkou vodných tokov. Verejno-prospešná činnosť vo vodnom hospodárstve, najmä ochrana pred povodňami, nie je založená na ekonomických princípoch. Náklady súvisiace s ich vykonávaním, z ktorých časť je krytá tržbami za povrchovú vodu a tzv. nájomným z hydrocentrál, by tak mali byť vo svojom zvyšku kryté dotáciami zo štátneho rozpočtu. Uvádza sa to v Koncepcii vodohospodárskej politiky SR do roku 2005, ktorú nedávno prerokovala NR SR a poslanci dokument akceptovali. Radikálne zníženie účasti štátneho rozpočtu na financovaní rozvojových projektov vodného hospodárstva od roku 1993 a nadväzné rozhodnutie vlády SR zabezpečiť financovanie dostavby Vodného diela Gabčíkovo a výstavby Vodného diela Žilina z mimorozpočtových zdrojov je dôvodom postupného nárastu úverovej zadlženosti vodného hospodárstva, predovšetkým v štátnom podniku Vodohospodárska výstavba.

Pracovníci Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) si v týchto dňoch pripomínajú 35. výročie vzniku organizovaného vodného hospodárstva na Slovensku. Rozhodujúcim impulzom na vytvorenie organizovanej správy nad vodohospodársky významnými tokmi bola hlavne

ničivá povodeň

na Dunaji v roku 1965, ktorá ukázala, že efektívne a účinné ovplyvňovanie vodohospodárskych procesov sa musí uskutočňovať v rozsahu prirodzených hydrologických povodí bez ohľadu na administratívne členenie štátu. SVP spravuje asi 30-tisíc kilometrov vodných tokov a 300 vodných nádrží, z ktorých 54 má objem nad milión kubických metrov. Okrem toho pripravuje podmienky pre zhruba 20-percentný podiel z celkovej výroby elektrickej energie v SR. Napriek prekonávaniu ekonomických procesov transformácie je však SVP jedným z najstabilnejších štátnych podnikov na Slovensku.

Na odstránenie nepriaznivého stavu v ekonomike štátnych podnikov vodární a kanalizácií nie sú vytvorené adekvátne podmienky. Súčasný stav nie je v súlade s platnými právnymi predpismi, teda so zákonom č. 18/1996 Z. z. o cenách a s jeho vykonávacou vyhláškou, ktorými sa ustanovuje pre prirodzené monopoly forma vecnej regulácie cien. Terajšie

ceny za vodu

tak pitnú, ako aj odkanalizovanú, pokrývajú len 70 % ekonomicky oprávnených nákladov na výrobu a rozvoj vody a na jej odvedenie a čistenie. Vysoké finančné pohľadávky v dôsledku insolventnosti odberateľskej sféry, najmä za pitnú a úžitkovú vodu a vodu odvádzanú verejnými kanalizáciami, spôsobuje druhotnú platobnú neschopnosť podnikov vodární a kanalizácií a ohrozuje plnenie úloh v starostlivosti o majetok štátu zverený do ich správy. Najvyšší objem pohľadávok sa eviduje v priemysle, poľnohospodárstve, zdravotníctve, štátnej správe a v školstve. Pohľadávky štátnych podnikov vodného hospodárstva sú zaradené do kategórie ťažko vymožiteľných, ba až nedobytných. Odpismi sa nezabezpečujú zdroje ani na jednoduchú reprodukciu týchto podnikov. Tie sa robia z obstarávacej ceny hmotného investičného majetku nadobudnutého pred desiatkami rokov, ktorá nezodpovedá súčasným cenovým reláciám. Daňová oblasť vo vodnom hospodárstve je špecifická svojou zápornou daňou z pridanej hodnoty. Tá vyplýva z 23-percentnej dane pri vstupoch a 6-percentnej či 10-percentnej dane pri výstupoch za povrchovú, pitnú a odkanalizovanú vodu. Významnejší spotrebitelia úžitkovej vody majú zabezpečený požadovaný

odber vody

vybudovanými vodnými nádržami. Transformácia vodárenstva je nesmierne zložitá a rovnako tak ani budúcnosť vodárenských spoločností nebude jednoduchá, veď stále sa ešte vedú diskusie koľko by ich vlastne malo byť. Väčšie kompetencie v tejto oblasti by mali mať aj obce a mestá, lebo ich predstavitelia nesú občiansku i politickú zodpovednosť za zásobovanie, ale výkonnú nie. Že je to tak, to totiž občanov nezaujíma, oni majú právo na spoľahlivé služby. Deficity v dodávkach vody sa vyskytujú v oblasti nádrže Nitrianske Rudno na hornej Nitre. Nedostatočné zabezpečenie odberov vody je na tokoch s prirodzeným režimom prietokov, bez možnosti ich nadlepšovania, kde už v súčasnosti potreby prevyšujú možnosti zdrojov v suchších obdobiach. Ide o časti povodí riek Myjava, Nitra, Žitava, Hron, Ipeľ a Bodva. Vzhľadom na znižovanie odberov povrchových vôd pre priemysel, z dôvodu prebiehajúcich zmien v štruktúre a kapacite priemyslu sa situácia zhoršuje len v povodí Hrona.

Vladimír Turanský