Hospodársky denník
USD50,074 Sk
EUR42,931 Sk
CHF28,095 Sk
CZK1,266 Sk
  Streda  20.Júna 2001

Ako privrieť sociálne nožnice?

Prudký nárast počtu milionárov, ale aj príjmovej priepasti

Sme definitívne planétou milionárov. Podľa týždenníka The Economist na Zemi žije okolo sedem miliónov ľudí, ktorých majetok prevyšuje milión amerických dolárov. Pritom nárast bohatstva badať najmä v posledných desiatich rokoch. Zatiaľ čo v roku 1986 všetci milionári spolu kontrolovali 7,2 bilióna USD, v minulom roku sa táto hodnota vyšplhala na úctyhodných 27 biliónov. A to aj napriek prasknutiu bubliny novej ekonomiky koncom minulého storočia. Aj ďalšie štatistiky potvrdzujú výraznú expanziu hornej časti spoločenského rebríčka v minulom desaťročí. Keď časopis Forbes v roku 1982 začal zverejňovať rebríček 400 najbohatších Američanov, spodná hranica, aby ste sa sem dostali, bola 90 mil. USD (v peniazoch z roku 2000 - 161 mil.). Vlani bola táto hranica pozoruhodných 725 mil. USD.

Zvýšenie celkového počtu bohatých ľudí nie je jav sám osebe negatívny. Je to dokonca signál, že sa zvyšuje aj celkové bohatstvo, z čoho by v konečnom dôsledku mala mať úžitok ďalšia časť spoločnosti. Ak si však posvietime na reálnu distribúciu tohto bohatstva, veľa spravodlivosti nenájdeme. Priepasť medzi bohatými a chudobnými sa v súčasnosti neúprosne zväčšuje. A to nielen globálne a v rozvojovom svete, kde je to chronickým javom, ale aj v priemyselne vyspelých krajinách, čo nebol prípad väčšej časti 20. storočia. V Spojených štátoch v roku 1979 tvoril príjem najbohatšej pätiny obyvateľstva l devätnásobok príjmov najchudobnejšej pätiny. V roku 1997 sa tento pomer vyšplhal na 15-násobok. „Vo Veľkej Británii dosiahla nerovnosť príjmov rekordnú úroveň za posledných 40 rokov,“ tvrdí The Economist.

Takýto vývoj v sebe nesie niekoľko potenciálnych nástrah a anomálií. V prvom rade je nespravodlivý. Ďalej, najbohatšie vrstvy sa musia zamýšľať nad latentnou nespokojnosťou, ktorá by mohla časom prerásť v agresívnejšie formy a stať sa tak reálnou hrozbou pre súčasný systém. No a najchudobnejších poznačuje práve súčasným systém. Čo teda robiť?

Zástancovia liberalizmu ponúkajú recept v duchu svetonázoru. Východisko podľa nich nie je v zasahovaní štátu do distribúcie bohatstva. Protekcionizmus, rozširovanie systému sociálnej starostlivosti, rôzne zamestnanecké výhody či vysoké dane, ako tvrdia, len spomalia rozvoj ekonomiky a v konečnom dôsledku sa všetci budú mať horšie. Naopak, navrhujú ďalšiu liberalizáciu, ktorá zabezpečí prudký ekonomický rozvoj. Otázku chudoby by potom mali riešiť milionári prostredníctvom charity. Inými slovami: umožnime schopným, aby zarobili, a potom apelujme na nich, aby časť príjmov venovali tým, čo to viac potrebujú.

Ide, samozrejme, o utópiu, ale peknú a sčasti možno aj užitočnú. Je totiž paradoxom, ak sa v spoločnosti, ktorá je založená na úcte k peniazom a jasných pravidlách, problém chudoby rieši na základe dobrovoľného darcovstva. Sociálny štát je v odstraňovaní príjmovej priepasti v každom prípade účinnejší. Ibaže, globálny vývoj, najmä v posledných desiatich rokoch, rozhodne speje len k ďalšej liberalizácii a nemilosrdne odbúrava historické sociálne výdobytky. A nič nenasvedčuje tomu, že by sa v tomto smere niečo malo meniť. A práve preto je osožné prečítať si liberálne recepty na odstránenie chudoby. Charita síce tento svet nezachráni, ale mnohým ľuďom môže pomôcť.

Bill Gates dal včera 100 mil. USD na boj proti aids. Kto je ďalší?

Rastislav Boldocký

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.