Streľba zo zbrane, ktorej chýbajú náboje

Hoci najvyšší predstavitelia ekonomickej scény USA ustavične vypúšťajú ubezpečujúce vyhlásenia na tému ďalšieho vývoja ekonomiky, ich výroky vyznievajú v porovnaní so skutočnými výsledkami spoločností dosť nepresvedčivo. Politikmi načrtnutý obraz rýchleho naštartovania tempa rastu ekonomiky USA sa pod „ťarchou dôkazov“ rozplýva ako obláčik dymu. Každým dňom ďalšia a ďalšia americká spoločnosť zverejňuje výsledky svojho hospodárenia za uplynulé mesiace, ktoré nemožno označiť inak ako nelichotivé. A ani ich prognózy na najbližšie mesiace nenapĺňajú investorov optimizmom. Prudké ochladenie tempa rastu americkej ekonomiky sa dotklo všetkých podnikov, a to najmä výrobnej sféry. Prepadu neunikli ani veľké národné a nadnárodné spoločnosti, ktoré už ohlásili rapídne zníženie svojich kapitálových výdavkov v najbližších mesiacoch. Jednou z posledných, ktorá zvýšila počet spoločností zápasiacich s finančnými problémami, je gigantická severoamerická firma Nortel Networks, ktorá ohlásila, že v druhom polroku očakáva stratu až 19,2 mld. USD, a preto sa vedenie rozhodlo prepustiť 10-tisíc zamestnancov. Takýmto spôsobom sa snaží riešiť svoje súčasné problémy veľká časť amerických spoločností, čo analytikom naháňa strach. Kto bude nakupovať, keď toľko ľudí príde o prácu? Ekonómovia usúdzujú, že americká spoločnosť sa na vrchole predchádzajúceho prudkého vzostupu ocitla v situácii, keď bol trh presýtený tovarom a zásoby v skladoch sa začali nebezpečne hromadiť. Efektívny spôsob riadenia zásob „just in time“ však mal podľa nich tento efekt v krátkom čase eliminovať a dať nadbytočné stavy zásob opäť do poriadku, čím by sa podporil opätovný mierny nárast dopytu. No a v druhej polovici roka podľa ich predikcií už nemalo americkému hospodárstvu nič stáť v ceste razantného vzostupu. Ale hromadné prepúšťanie v amerických podnikoch odvážnymi predpoveďami poriadne otriaslo. Mnohí sa teraz obávajú, že klesajúci trend ekonomiku USA ešte neopustil a ani tak rýchlo neopustí.

Ak by sme aj uverili politikom, že americkému hospodárstvu recesia nehrozí (pripomeňme, že podľa ekonomickej teórie jej recesia nastane vtedy, keď dva štvrťroky za sebou vykáže tempo rastu HDP záporné cifry), nemôžme prehliadnuť, že americké spoločnosti s recesiou zápasia už v súčasnosti. A na rozdiel od optimistických politikov vysielajú investorom a ekonómom poplašné správy. Vzostup preto nebude zrejme taký rýchly, ako prognózujú politici, hoci Federálny rezervný systém (FED) od začiatku roka pristúpil k uvoľneniu menovej politiky päťkrát za sebou a znížil úrokové sadzby celkovo o 2,5 %. Snaha FED-u týmto spôsobom rozhýbať tok peňazí v ekonomike, sprevádzaná novou politikou, ktorú do Bieleho domu priniesla Bushova administratíva zameraná na razantné zníženie daní, je síce chvályhodná, ale zázraky sa predsa len dejú iba vz času na čas. Niektorí odborníci sa obávajú, že znižovanie úrokových sadzieb stratí pri takejto vysokej frekvencii ich zmien čoskoro účinok. FED prijíma na rozdiel od Európskej centrálnej banky radikálne rozhodnutia možno až príliš často. Zníženie amerických úrokových sadzieb, ktoré by malo byť podľa očakávaní odbornej verejnosti schválené na najbližšom budúcotýždňovom zasadaní FED-u, tak bude mať zrejme len minimálny pozitívny efekt. Jeden z analytikov to vtipne prirovnal k streľbe zo zbrane, v ktorej však akýmsi nedopatrením chýbajú náboje.

Ivana Sedliaková