Budú naši krajania v maďarskom parlamente?

Na okraj zákona o Maďaroch žijúcich v zahraničí a k Charte menšinových jazykov

Poslanci maďarského parlamentu v utorok schválili návrh zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, na základe ktorého budú môcť rátať s rôznymi úľavami občania SR, ako aj Chorvátska, Juhoslovanskej zväzovej republiky, Rumunska, Slovinska a Ukrajiny hlásiaci sa k maďarskej národnosti. Zvýhodnenia sa budú týkať napríklad vzdelávania, sociálneho a zdravotníckeho zabezpečenia, cestovania i možnosti uplatniť sa na trhu práce v Maďarskej republike. Návrh zákona, ktorý vyvolal isté obavy nielen na Slovensku, by mal nadobudnúť platnosť 1. januára 2002.

V tejto súvislosti sme oslovili podpredsedu NR SR a predsedu Strany maďarskej koalície Bélu Bugára. Podľa neho je zákon rámcový, ktorý naznačuje isté možnosti, ale nie je možné ho plniť bez vykonávacích predpisov. Odmietol kritiku „možnej podpory za to, že deti chodia do školy s vyučovacím jazykom maďarským. Nikde nie je uvedené, že by mali alebo

mohli dostať

x-tisíc forintov. Je to otázka, ktorá bude vyriešená vo vykonávacom predpise, teda v rozhodnutí jednotlivých rezortov v Maďarskej republike. Podľa našich informácií to bude riešené podobne ako na Slovensku. Sú rozličné fondy, ktoré poskytujú podporu aj tým, ktorí tu študujú na vysokých školách. Pritom tieto fondy nedisponujú peniazmi Slovenskej republiky, ale sú to peniaze z iných štátov. Veľmi sme žiadali, že tí, ktorí chcú mať výhody tohto štatútu, aby ostali tam, kde žijú, v našom prípade na Slovensku“, uviedol B. Bugár. Na otázku, prečo za zákon nevzťahuje aj na Maďarov žijúcich v Rakúsku a či sa tým nedelia zahraniční Maďari na chudobných a bohatých, lakonicky odpovedal, že sa na to treba spýtať tých, ktorí o tom rozhodovali. „Podľa mojich informácií to bola dohoda, s ktorou súhlasili aj Maďari žijúci v Rakúsku.“ Poslanec za SMK László Nagy k tomu dodal, že Rakúšania argumentovali tým, že ich krajina je členom Európskej únie. Ak by u nich mali platiť nejaké hospodárske alebo iné výhody pre rakúskych Maďarov, tak by to malo znamenať, že by výhody mali

platiť pre všetky

krajiny EÚ. Nebolo by správne a možné urobiť výnimky iba pre časť EÚ. Na základe vzájomnej dohody Rakúska a Maďarska, ale aj za účasti rakúskych Maďarov sa dospelo k takémuto riešeniu, uviedol L. Nagy.

Potom sme sa B. Bugára opýtali aj na problematiku zastúpenia Slovákov žijúcich v Maďarsku v tamojšom parlamente, či sa pripravuje nejaká legislatívna norma, lebo táto otázka býva otváraná niektorými slovenskými politikmi. „Áno, otázka je ako a nielen pre slovenskú menšinu. Problém je, že kolegovia zo SNS to nevedia pochopiť.“ Ako uviedol, v Maďarsku je Slovákov, ktorí sa za Slovákov hlásia, veľmi málo, oficiálne okolo dvanásťtisíc. Ani na Slovensku nie je možné, aby sa Nemci alebo Česi dostali do parlamentu len na základe toho, že sú menšinou. „V Maďarsku to už dlhodobo, ale

veľmi pomaly

riešia. Rozmýšľajú, ako to vyriešiť. Dokonca sú náznaky, že od budúceho volebného obdobia by boli prijaté zákony, ktoré by umožnili dvojkomorový parlament. V druhej komore by dostali miesta menšiny. To je pozitívna diskriminácia a taký zákon nemáme ani my.“ Takže, ako pripomenul, s otázkou, prečo v Maďarsku nie sú zástupcovia slovenskej menšiny v parlamente, treba narábať opatrne. „Hovorili sme, že by bolo aj pre nás dobré, keď dostaneme takúto otázku, aby sme mohli odpovedať - áno, je to vyriešené a požadujeme, aby aj na Slovensku iné menšiny mali takúto možnosť,“ dodal B. Bugár.

Národná rada SR v utorok po rozporuplnej diskusii schválila Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov. Z hľadiska ústavy zabezpečuje Európska charta právo príslušníkom národnostných menšín používať ich jazyk v úradnom styku. Jej ťažisko spočíva vo výbere menšinových jazykov. SR vybrala po vymedzení „geografickej oblasti“ ich používania týchto deväť: bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský. Tento dokument Rady Európy bol prijatý 5. novembra 1992 v Štrasburgu. Jeho cieľom je zabrániť vymieraniu jazykov a pomôcť ich oživeniu zvýšením ich používania v písomnom a ústnom styku na verejnosti, v sociálno-ekonomickom kontexte, ako aj ich výučbou. Minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan v tejto súvislosti uviedol, že vyslovenie súhlasu s chartou je úspechom pre Slovensko. Podpísalo ju už 27 štátov, z toho 13 aj ratifikovalo.

Ratifikácii tohto dokumentu podľa predsedu KDH Pavla Hrušovského predchádzali v koalícii veľmi ťažké rokovania, preto ju považuje za posun vpred. Nevidí v schválení charty žiadne riziko ohrozenia slovenského jazyka na zmiešaných územiach. Charta môže podľa podpredsedu HZDS Miroslava Maxona priniesť ďalšie problémy v „iredentistickej politike“, predovšetkým zo strany SMK. „Mojím bezprostredným pocitom je hlboké sklamanie,“ povedal po súhlase parlamentu s dokumentom. Jediným z klubu HZDS, ktorý sa zdržal záverečného hlasovania, bol poslanec Vojtech Tkáč. „Zdržal som sa z toho dôvodu, že tak, ako má opozícia legitímne právo nesúhlasiť s celým rozsahom charty, tak mala vláda legitímne právo ju navrhnúť a koalícia schváliť,“ uviedol. Poslanec za SNS Rastislav Šepták je presvedčený, že schválením charty sa „maďarčina povýši nad úradný jazyk“.